V referende, ktoré bude 4. júla, sa občania vyjadria k dvom otázkam. Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol, že prvú otázku, ktorá súvisela so skrátením volebného obdobia parlamentu, nevyhlási. Odvoláva sa pritom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý v roku 2023 uznal podobnú otázku za protiústavnú.
Od roku 2023 môže skrátiť volebné obdobie Národnej rady len samotný parlament svojím uznesením, v referende sa o tom rozhodnúť nedá. Niektorí odborníci napriek tomu hovoria, že navrhovaná referendová otázka sa nemusela vyňať.
„Táto otázka bola napísaná tak, že sa o nej referendum konať mohlo, pretože sa nie priamo referendom skracovalo volebné obdobie, ale dával sa pokyn parlamentu, aby svojím uznesením volebné obdobie skrátil. Ale je veľa iných právnikov, ktorí si myslia opak,“ povedal ústavný právnik a advokát Radoslav Procházka.
„Kým ústava neumožňuje vyslovene skrátiť volebné obdobie parlamentu ľudovým hlasovaním, tak to možné nie je,“ uviedol vedúci Katedry ústavného práva UK Marián Giba.
Referendovým otázkam sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Ľubomíra Hulínová:
Kritika z minulosti
Referendá s otázkou o predčasnom ukončení volebného obdobia parlamentu boli kritizované už v minulosti. Téma sa objavila v rokoch 2000, 2004 aj 2023. V roku 2023 sa kvôli tomu prezidentka Zuzana Čaputová obrátila aj na Ústavný súd. Ten vtedy uznal otázku za protiústavnú. Prezident Peter Pellegrini preto nepovažoval za potrebné to opäť preverovať.
„Prezident alebo prezidentka sa nemusia vôbec obracať na Ústavný súd. Je plne v ich právomoci sa rozhodnúť akoby sami,“ objasnil politológ z Katedry politológie UK Erik Láštic.
Ak by sme podľa neho naozaj chceli skracovať volebné obdobie parlamentu referendom, najskôr by sme sa v ňom museli pýtať na návrh zmeny Ústavy SR.
„Ktorý by do ústavy doplnil špecifické ustanovenie o tom, že skrátenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné dosiahnuť aj prostredníctvom referenda. To znamená, najprv je potrebné prijať všeobecnú zmenu a potom ktokoľvek v budúcnosti môže na základe toho petičnou akciou také referendum zvolať,“ dodal Láštic.
„Myslím si, že by občania mali mať právo odňať mandát poslancom, ktorým ho dali, ale zároveň uznávam, že môžem byť s týmto názorom v menšine,“ skonštatoval Procházka.
„Možnosť odvolávať parlament alebo skracovať mu referendom volebné obdobie, to prakticky nikde na svete neexistuje. Pozná to ústava Lichtenštajnska a Lotyšska, ale to sú výnimky, ktoré neudávajú nejaký trend,“ vysvetlil Giba.
Podľa odborníkov by sa zákon mohol zneužívať. Každá opozícia by sa mohla snažiť vyvolať takéto referendum.
„Môžeme mať rôzny názor na rôzne vlády, ale používať inštitút referenda, v podstate na politický boj, tak nie je to šťastné riešenie,“ povedal politológ Tomáš Jahelka z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
