Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislava, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu (24. 6.) o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. Nevyhovel však návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku k zákonu o meste Košice.
Nesúlad s ústavou, ale aj Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.
Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.
„V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb. Predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozornil vo svojom podnete. Na ÚS ho podal na konci januára.
Mieni, že doterajším znením zákona tak dochádza k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta.
Ombudsman vo svojom podnete zdôraznil, že základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie.
Dobrovodský v reakcii na stredajšie rozhodnutie uviedol, že predstavuje významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov hlavného mesta.
„Ústavný súd sa stotožnil s tým, že napadnutá právna úprava zasahuje do ústavne garantovaného práva občanov voliť a byť volení za rovnakých podmienok a potvrdil význam princípu rovnosti hlasov ako jednej zo základných podmienok demokratických volieb,“ uviedol ombudsman.
Rozhodnutie ÚS podľa neho potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva. Dodáva, že po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov tak bude potrebné zmeniť nedávno prijaté uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré bolo prijaté na základe doterajšej právnej úpravy.
Novela o meste Košice
Žilinka v januári podal návrh, v ktorom na podnet štrnástich mestských častí napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda.
„Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.
Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.
ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.
Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22.
O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.
