Budúcu sobotu (4. júla) bude na Slovensku referendum s dvoma otázkami. Jedna sa týka zrušenia doživotnej renty, napríklad pre premiéra. Druhá je o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Pozrime sa na to, ako vyzerali referendá v okolitých krajinách. Od roku 2000 ich nebolo veľa a ešte menej ich bolo platných.
Ako dopadli referendá v susedných krajinách, priblížil v Správach redaktor STVR Matúš Havlík:
Jediné celoštátne referendum v histórii Českej republiky bolo o vstupe do Európskej únie v roku 2003. Účasť bola 55, 2 percenta a zhruba tri štvrtiny hlasovali za. Rovnako v roku 2003 mali jediné platné referendum aj Poliaci.
Tiež rozhodovali o tom, či chcú byť súčasťou spoločného európskeho projektu. Špecifické bolo tým, že sa konalo počas dvoch dní. Pri takmer 60-percentnej účasti bolo viac ako 77 percent ľudí za. Poľské referendum zo 6. septembra 2015 o jednomandátových obvodoch, financovaní strán a daňovom práve neprilákalo ani osem percent oprávnených voličov.
Neúspešné Maďarsko
Maďari mali v poslednom období dve celoštátne referendá. V roku 2016 takzvané „kvótové referendum“ o migrácii. Drvivá väčšina voličov kvóty odmietla, no podiel platných hlasov nedosiahol zákonom požadovaných 50 percent, takže výsledok neplatil.
Vtedajší premiér Viktor Orbán ho však označil za „politicky platné“ a aktívne ho využíval ako argument proti prerozdeľovaciemu mechanizmu. V roku 2022 sa konalo takzvané „referendum o ochrane detí“, ktoré vláda spojila s parlamentnými voľbami.
Štyri otázky sa týkali sexuálnej výchovy maloletých a propagácie zmeny pohlavia u detí. Aj vtedy podiel platných hlasov klesol pod 50 percent a referendum neplatilo.
Poliaci v roku 2023 usporiadali ďalšie referendum. Vtedajšia vláda Práva a spravodlivosti ho spojila s parlamentnými voľbami. Na rozdiel od extrémne vysokej účasti vo voľbách bola účasť v referende len 41 percent, takže výsledok nebol právne záväzný. Podľa pozorovateľov išlo o kampaň vtedajšej vládnej strany.
