Umelá inteligencia sa stáva súčasťou našich životov rýchlejšie, než si mnohí dokázali predstaviť. S jej rozmachom však rastie aj nová forma neistoty. Mnohí sa obávajú, že vedomosti, skúsenosti či profesie, ktoré si ľudia budovali celé roky, môžu byť zrazu nahraditeľné.
Najnovšie výskumy ukazujú, že mnohí ľudia pociťujú úzkosť z toho, že ich schopnosti môžu rýchlo stratiť hodnotu, že pracovný trh sa rýchlo mení a že tempo technologického vývoja je ťažké dobehnúť.
Podľa odborníka na umelú inteligenciu Tomáša Gála sú obavy z rýchleho nástupu umelej inteligencie opodstatnené. Zatiaľ čo technologické zmeny sprevádzali spoločnosť aj v minulosti, dnes sa podľa neho dejú podstatne rýchlejšie.
„Rozdiel je oveľa väčší ako v minulosti, keď sa menil priemysel. Toto sa už stalo, ale problém, ktorý máme teraz, je v tom, že sa to deje extrémne rýchlo. Niektoré práce sa akoby vytrácali z mesiaca na mesiac alebo z roka na rok,“ uviedol.
Najviac ohrozené sú podľa neho profesie založené na opakovateľných činnostiach, ktoré nevyžadujú hlboké pochopenie kontextu. Umelá inteligencia už dnes dokáže nahradiť napríklad jednoduchší copywriting, tvorbu ilustračných grafík, základné dátové analýzy či odborné preklady technických dokumentov.
O dopadoch umelej inteligencie na pracovný trh hovoril v relácii Správy :24 odborník na AI Tomáš Gál:
„Paradoxne to nie je tak, ako autori sci-fi očakávali, že nejaká ťažká manuálna práca bude tá prvá, ktorú nahradia roboty, ale je to práve taká menej náročná intelektuálna alebo kancelárska práca,“ skonštatoval.
Informačné technológie
Podľa odborníka sa zmeny dotýkajú aj informačných technológií. Umelá inteligencia už dnes pomáha navrhovať softvérové riešenia aj optimalizovať hardvér, na ktorom funguje. Najväčší dopad však zatiaľ pociťujú začínajúci programátori.
„Momentálne umelá inteligencia skôr nahrádza prácu takzvaných IT juniorov. To sú ľudia, ktorí začínajú programovať vo firmách. Tieto jednoduchšie veci teraz zadávajú manažéri aj umelej inteligencii, nie im. Toto bude mať dôsledky, lebo keď nemáte juniorov, jedného dňa nebudete mať ani seniorov programátorov,“ upozornil Gál.
Firmy podľa neho budú musieť zvážiť, či budú mladých programátorov naďalej zamestnávať aj napriek tomu, že časť ich práce zvládne umelá inteligencia. Druhou možnosťou je, že sa celý IT sektor postupne skoncentruje do menšieho počtu spoločností.
Výhodu na trhu práce budú mať podľa odborníka tí, ktorí sa naučia s umelou inteligenciou efektívne pracovať.
Ľudský faktor
„Tí z nás, ktorí ju vedia používať, majú drobnú alebo väčšiu výhodu na trhu práce. Toto platí aj pre organizácie,“ povedal. Zároveň upozornil, že samotné zakúpenie chatbota nestačí. V mnohých prípadoch bude potrebná aj zásadná reorganizácia pracovných procesov.
Budúcim vysokoškolákom odporúča orientovať sa skôr na odbory, pri ktorých zostáva rozhodujúci ľudský faktor.
„Asi by som neodporúčal odbory, ktoré sú orientované na konkrétne nástroje, lebo tie asi zaniknú skôr či neskôr. Skôr by som odporúčal odbory, ktoré sú viac orientované na človeka, kde sa očakáva, že človek bude zapojený aj v budúcnosti,“ vysvetlil.
Za perspektívne považuje najmä zdravotníctvo či profesie, pri ktorých je potrebné niesť zodpovednosť za rozhodnutia. Zároveň si myslí, že celoživotné vzdelávanie sa stane nevyhnutnosťou.
„Vzdelávanie sa bude musieť zmeniť v tom duchu, že sa naozaj stane celoživotným. Nepôjde o to, že by človek úplne zabudol to, čo doteraz vedel, ale svoje doterajšie poznatky posunie niekam ďalej,“ priblížil Gál.
