Spojené štáty zavádzajú nové clá na dovoz tovaru z desiatok krajín vrátane Európskej únie. Opatrenie sa týka väčšiny obchodných partnerov USA a platí od piatka (24. 7.). Čo sa tým mení, v Rádiožurnále priblížila redaktorka Katarína Chovančáková.
Americká administratíva nahradila doterajšie dočasné desaťpercentné clo novým systémom ciel. Ten sa týka približne 60 krajín, ktoré predstavujú takmer celý dovoz do Spojených štátov. Pre Európsku úniu zostáva základná sadzba na úrovni desiatich percent, iné krajiny budú platiť clo vo výške 12,5 percenta. Výnimku z nových ciel dostali napríklad ropa, plyn či hnojivá.
Washington tvrdí, že chce dôslednejšie presadzovať zákaz dovozu tovaru, ktorý vznikol využívaním nútenej práce. Podľa americkej administratívy krajiny, ktoré prijali alebo prisľúbili prísnejšie pravidlá v tejto oblasti, dostali nižšie desaťpercentné clo.
Prezident Donald Trump zároveň dlhodobo presadzuje clá ako nástroj na podporu domácej výroby. Podľa neho majú motivovať firmy vyrábať viac priamo v Spojených štátoch a zároveň priniesť ďalšie príjmy do federálneho rozpočtu.
Avšak tým, že clá predražujú dovoz tovaru do Spojených štátov, kritici upozorňujú, že vyššie náklady môžu firmy premietnuť do cien výrobkov, čo by prirodzene prispelo k rastu cien pre spotrebiteľov.
Novým americkým clám sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Katarína Chovančáková:
EÚ žiada vysvetlenie
Viaceré krajiny rozhodnutie kritizujú. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová odmietla tvrdenia Washingtonu o nedostatočnom boji proti nútenej práci, označila ich za nepodložené a avizovala, že Brusel bude od Spojených štátov žiadať vysvetlenie.
Brazília rozhodnutie označila za svojvoľné a avizovala prípravu odvetných obchodných opatrení. Austrália hovorí o neopodstatnenom kroku a chce pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi.
Výhrady majú aj Japonsko či Nórsko, ktoré taktiež odmietajú tvrdenia americkej administratívy, že nedostatočne bránia dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou.
