Hoci sa tohtoročné leto na celom svete nesie v znamení požiarov, kľúčové globálne štatistiky lesných požiarov v skutočnosti dosahujú rekordné minimá.
Zatiaľ čo v Európe a Severnej Amerike naberajú požiare na extrémnosti, celosvetový pokles je dôsledkom najmä efektívnejšej kontroly ohňa v Afrike a v Ázii, informuje správa agentúry AP.
Odborníci vysvetľujú, že tieto zdanlivo protichodné javy prebiehajú súčasne kvôli vplyvu ľudskej činnosti na planétu. Podľa vedca Mikea Flannigana z kanadskej univerzity Thompson Rivers University ide o zdanlivý paradox, obe tvrdenia sú však pravdivé.
Lesný požiar v Španielsku je s rozlohou viac než 500 štvorcových kilometrov najväčším zaznamenaným v histórii krajiny. Celkovo v Európe zhorelo len o niečo menej územia než počas doterajšieho historického maxima z minulého roka.
V Kanade a USA je rozloha spálenej pôdy minimálne o 25 percent vyššia ako 10-ročný priemer a viac než dvojnásobná v porovnaní s obdobím pred niekoľkými desaťročiami. Dym z týchto požiarov zasiahol celé časti kontinentov a rapídne zhoršil kvalitu ovzdušia.
Emisie z požiarov
Program Európskej únie pre pozorovanie Zeme Copernicus zaznamenal začiatkom júla historicky najnižšie globálne emisie z požiarov, čo je kľúčový ukazovateľ ich výskytu. Emisie uhlíka z horenia dosiahli najnižšiu úroveň od začiatku satelitných meraní pred takmer 25 rokmi, čo predstavuje zhruba polovicu hodnôt zo začiatku tohto tisícročia. Vedec Mark Parrington z centra Copernicus uviedol, že za tým stojí zmena poľnohospodárskych postupov, lepší manažment požiarov a migrácia obyvateľstva.
Viac ako tri štvrtiny globálnych emisií z horenia vegetácie pochádzajú tradične z Afriky a Ázie, zatiaľ čo na Severnú Ameriku a Európu pripadá menej než jedna osmina. Na afrických savanách v minulosti každoročne horeli obrovské plochy trávnatých porastov.
John Abatzoglou z Kalifornskej univerzity v Merced však upozorňuje, že s rozširovaním plôch na bývanie a poľnohospodárstvo ľudia tieto požiare obmedzujú a vytvárajú bariéry proti ich šíreniu. V Ázii a v oblasti Amazónie sa oheň zas často využíva na zámerné čistenie pôdy.
V Severnej Amerike a Európe sa človek na extrémnych požiaroch podieľa iným spôsobom – klimatické zmeny spôsobuje spaľovanie uhlia, ropy a plynu. Podľa expertov vyššie teploty spôsobujú rýchlejšie vysušovanie pôdy a predlžujú obdobie požiarov.
Aktivita požiarov sa v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne ešte zhorší v dôsledku formujúceho sa mimoriadne silného javu El Niño, ktorý ovplyvní najmä tropické oblasti, tropické pralesy v Amazónii, ako aj juhovýchodnú Áziu a západné Tichomorie.
Bez ohľadu na tento jav však vedci varujú, že zasiahnuté regióny v Severnej Amerike a v Európe budú musieť urýchlene zlepšiť plánovanie, adaptáciu a zaviesť preventívne riadené vypaľovanie prebytočného porastu. Podľa vedkyne Jennifer Balchovej z Coloradskej univerzity otázkou už totiž nie je to, či krajina začne horieť, ale kedy sa tak stane, dodáva AP.
