Proces blahorečenia spišského biskupa Vojtaššáka postúpil po skoro 30 rokoch do ďalšej fázy. Vatikán dokončil dokument o jeho živote a mučeníctve.
Ján Vojtaššák bol počas vojnového Slovenského štátu podpredsedom Štátnej rady a podľa historikov arizátorom židovského majetku. Jeho blahorečenie preto kritizuje časť verejnosti aj židovská náboženská obec.
Ján Vojtaššák sa stal spišským biskupom v roku 1921. Jeho zástancovia ho považujú za mučeníka, pretože ho ako odporcu komunistickému režimu v roku 1951 uväznili a psychicky a fyzicky týrali. „Bol v rámci komunistických represii obeťou monster procesu, vykonštruovaného procesu a strávil dlhé roky v komunistických žalároch,“ hovorí historik Ján Hlavinka.
Blahorečeniu biskupa Vojtaššáka sa v Správach venovala redaktorka Dominika Welterová:
Podporovanie HSĽS
Odporcovia jeho blahorečenia však považujú za sporné jeho pôsobenie počas druhej svetovej vojny. Podľa historikov podporoval politiku totalitnej strany HSĽS, ktorá posielala židovské obyvateľstvo do pracovných táborov.
„Zasadzoval sa napríklad o arizáciu baldovských kúpeľov alebo o arizáciu poľnohospodárskeho majetku židov v Betlanovciach. Nie vo svojom mene, ale v mene spišského biskupstva, ktoré viedol na zasadnutí štátnej rady,“ pokračuje historik.
Podľa dokumentov v roku 1943 udal na zasadnutí štátnej rady Alexandra Lorinca, ktorý bol židovského pôvodu a pochádzal zo Spišského Podhradia. „Čo malo za následok uväznenie pána Lorinca v pracovnom tábore v Novákoch,“ dodáva Hlavinka.
„S ohľadom na listinné dôkazy, svedectvá a aj výsledky vedeckého bádania je nepochybné, že život biskupa Vojtaššáka je poznačený aktívnou prácou v prospech režimu, ktorý systematicky a vedome niektorým jeho občanom ubližoval,“ píše v stanovisku predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda.
Spišského biskupa Jána Vojtaššáka komunisti prepustili z väzenia po 24 rokoch. Podľa historikov zomrel práve na následky pobytu za mrežami.
„V prípade kauzy biskupa Jána Vojtaššáka nejde iba o všeobecné posúdenie otázky, či bol počas svojho života „cnostným človekom“. Predmetom skúmania je aj to, či jeho prenasledovanie, utrpenie a smrť možno podľa kritérií Cirkvi považovať za mučeníctvo. Aj preto je potrebné zhodnotiť celý jeho život a konanie, vrátane obdobia Slovenského štátu,“ dodáva v stanovisku biskup Spišskej diecézy František Trstenský.
Za blahorečeného môže vyhlásiť Jána Vojtaššáka až pápež. Teraz dokončený dokument o jeho živote a smrti posúdia historici vo Vatikáne. V prípade, ak ho uznajú za nepresvedčivý, celý proces zastavia.
