Izraelský ekonomický tlak na Západný breh Jordánu dotlačil okupované teritórium na pokraj krachu. Konštatuje americký denník The New York Times.
Izraelské reštrikcie sa negatívne prejavujú v každodennom živote Palestínčanov a spôsobili ekonomickú krízu.
Situácii na Blízkom východe sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venoval spravodajca Martin Rajec:
The New York Times píše, že po útokoch Hamasu v Izraeli zo 7. októbra 2023 zakázala vláda premiéra Benjamina Netanjahua tisícom Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu pracovať v Izraeli.
Zmrazila tiež peniaze vybraté na daniach, ktoré mala dostať Palestínska samospráva a uvalila na palestínske banky nové reštrikcie.
Palestínska samospráva bola nútená znížiť platy 140-tisíc zamestnancov a výdavky na verejné služby. Kríza zasiahla celú ekonomiku, vrátane zdravotníctva. Nemocnice prevádzkujú menej dní v týždni.
Západný Breh Jordánu je ekonomicky závislí od Izraela, ktorý podľa dohody z Osla, kontroluje tok peňazí. Od začiatku vojny v Gaze Tel Aviv vedie ekonomickú vojnu aj proti západnému brehu Jordánu. Nezamestnanosť tu stúpla z približne 13 percent na takmer 28 percent.
Izrael zadržal peniaze vybrané na dovoznom cle, ktoré pokrývali tretinu rozpočtu palestínskej samosprávy a na Západnom brehu vztýčil nové kontrolné stanovištia, čo bráni v pohybe tovaru. Podľa The New York Times jedinou nádejou pre Palestíncov je, že pravicová koalícia vedená Netanjahuom v októbri prehrá voľby.
