Celé územie Slovenska je tento rok v rôznom štádiu vlahového deficitu. To, aký bude rozsah poškodenia lesných porastov, ovplyvní aj jeseň. Súvisí to s tým, či bude pokračovať nedostatok zrážok alebo sa situácia zlepší. Uviedol to Jaroslav Kmeť z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Dodal, že predpokladané vplyvy klimatickej zmeny sú spojené hlavne s úbytkom dostupnosti vody v priebehu vegetačného obdobia. Rovnako s výskytom škodlivých poveternostných javov, medzi ktoré patria aj dlhé periódy sucha.
„Extrémne teploty vzduchu, ktoré boli v lete, sprevádza extrémne sucho. Zapríčiňuje to veľkoplošnú stratu na produkcii lesov, ďalšie zhoršenie ich zdravotného stavu a odumieranie,“ objasnil.
Žltnutie už v lete je podľa neho aj určitá obranná schopnosť rastlín, a to špeciálne stromov proti nadmernej strate vody. „Dlhé periódy sucha však spôsobujú nezvratné poškodenie hlavne citlivých druhov drevín,“ zdôraznil Kmeť s tým, že aj keď sa sucho dáva do súvislosti najmä so smrekom obyčajným, jeho negatívne pôsobenie sa týka aj iných ihličnanov, napríklad jedle bielej, z listnatých drevín buku, brezy, jaseňa či duba.
Citlivosť na deficit vody
Podotkol, že známa je vyššia citlivosť mladších vekových štádií na deficit vody. „Dospelé stromy sú síce vďaka hlbšej koreňovej sústave a zásobám uhľohydrátov a živín menej citlivé na deficit vody, záleží však od druhu dreviny,“ informoval. Sucho v nich však môže zvýšiť náchylnosť na napadnutie hmyzom, drevokaznými hubami alebo chorobami.
Na vysoké teploty podľa Kmeťa reagujú aj fyziologické procesy drevín, ako napríklad transpirácia, ktorá pomáha ochladzovaniu rastlín, a to výdajom vody v podobe vodnej pary. „Pri teplotách, aké boli v priebehu tohto vegetačného obdobia, je to na vodu náročný proces,“ uviedol.
Potrebné je, aby si stromy dopĺňali vodu z pôdneho prostredia. Ak však nastáva stres z nedostatku vody, je to problém. „Prieduchy na asimilačných orgánoch sa zatvárajú, listy sa začínajú prehrievať a hovoríme o takzvanom úpale orgánov,“ vysvetlil.
Pre vzťahy medzi množstvom vody v rastline a v okolitom prostredí je podľa neho problematické vytvoriť kritérium pre stanovenie miery, akému veľkému stresu zo sucha je rastlina vystavená. Zhrnul, že obdobie bez dažďov vždy spôsobuje oslabenie rastlín a môže byť faktorom chradnutia a odumierania porastov.
