Spoločenský diskurz o osobných údajoch a ich únikoch či zverejňovaní prebieha nielen na Slovensku, ale aj vo Francúzsku. Súvisí to s nedávnym únikom údajov takmer trištvrte milióna používateľov na webe francúzskeho Generálneho riaditeľstva pre verejné financie.
Podľa niektorých francúzskych médií išlo o najzávažnejší kybernetický útok v dejinách krajiny. Terčom dvoch kyberútokov sa stali daňové úrady aj katastre nehnuteľností, píše denník Le Figaro.
Emeritný profesor starovekej histórie Stéphane Ratti sa zamýšľa nad tým, čo vlastne nedávny únik daňových údajov prezrádza o francúzskom vnímaní verejnosti.
Článok denníka Le Figaro si v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače prečítala redaktorka Soňa Hagarová:
Výber daní je totiž dedičstvom reforiem a vízií ľudu, ktoré zaviedol ešte Július Cézar. Kybernetický útok cielený na verejnú správu by teda mal okrem závažných bezpečnostných otázok, ktoré s tým súvisia, podnietiť aj úvahu o tom, ako sa zmenil vzťah medzi štátom a jeho občanmi a o kontrole, ktorú štát vykonáva, píše Figaro.
Daňové úrady totiž poznajú nielen príjmy každého jednotlivca, čo je legitímne pre stanovenie základu dane z príjmu. Vedia však aj to, koľko máme detí a aký je ich vek, poznajú naše adresy trvalého bydliska i miesta, kde majú francúzski občania prípadné ďalšie nehnuteľnosti.
Táto kontrola teda nie je len finančná, ale vychádza zo stratégie moci. A nadmerná digitalizácia zvyšuje riziko, že ľudia prídu o svoju identitu. Stávajú sa zraniteľnými a Stéphane Ratti vo Figare dodáva, že nový systém mení ľudí z politického spoločenstva na obyčajnú databázu čísel.
Je otázne, či sa štát dokáže postarať o bezpečnosť občana, ktorého hodnotu zredukuje na súbor administratívnych údajov.
