Sociálna úzkosť u mladých narastá. Trápia ich vzťahy, vzhľad, vplyv sociálnych sietí, očakávania spoločnosti či škola. Ako sa prejavuje sociálna úzkosť a ako s ňou bojovať?
Podľa zástupkyne vedúcej Katedry psychológie a sociálnych vied Ambis University Anny Frombergerovej sú prvé príznaky nastupujúcej sociálnej úzkosti veľmi podobné klasickému stresu.
O sociálnej úzkosti medzi mladými hovorila v Ranných správach Anna Frombergerová:
“Vo chvíli, keď prichádzam do nejakej skupiny, zväčša napríklad do novej školskej triedy alebo aj do nového pracovného kolektívu, začínam mať pocit, že sa mi tam nechce, že sa tam neprejavujem autenticky, že mi tam vlastne nie je dobre,“ opisuje odborníčka.
Tu sa naskytá otázka, či je to prejav bežného stresu z neznámeho prostredia, alebo začínajúcej sociálnej úzkosti, a to v zmysle poruchy. Frombergerová však upozorňuje ľudí, aby príznaky zbytočne nezveličovali. „Emócie sú normálna prirodzená reakcia tela a zvlášť počas dospievania výkyvy emócií môžu byť a spravidla sú výraznejšie,“ dodáva.
Dôležité je podľa nej sa najprv podobným situáciám vystavovať „a tak, ako trénujeme svoje telo, trénovať aj našu hlavu“.
Aké sú spúšťače?
Spúšťačov sociálnej úzkosti môže byť veľké množstvo, aj preto je náročné identifikovať, čo ju vyvolalo. „U niektorých klientov sa žiadny spúšťač ani neobjaví. Je to vrodená porucha alebo to môže byť reakcia, naopak, na nejaký negatívny zážitok, šikanu alebo iný, veľmi intenzívny prejav negatívnej emócie, ktorú sme prežili práve v nejakej skupine,“ vysvetľuje Frombergerová.
Pripomína, že byť v strese počas sociálnej interakcie je v poriadku a prirodzené. No pokiaľ človeka príznaky obmedzujú tak, že si musí zvoliť aktivity podľa toho, či ich zvládne, „je dôležité povedať si, že niečo nie je v poriadku“.
„Prvé, čo treba vo chvíli, keď mám pocit, že sa mi prejavuje sociálna úzkosť, je povedať si – aha, je to pre mňa výzva, ktorú potrebujem trénovať, ktorú musím prekonať,“ uvádza Frombergerová.
„Nemôžem si povedať, že raz, keď idem prezentovať pred triedou moju prezentáciu z biológie a rozklepú sa mi nohy a stratím hlas, že je to sociálna úzkosť a že to znamená, že to nikdy nemusím podstúpiť. Naopak, je potrebné to trénovať, vystavovať sa tomu a hľadať mechanizmy, ako si pomôcť,“ odporúča odborníčka.
