Plzenskí archeológovia začali prvý archeologický výskum bývalého gulagu, nápravného pracovného tábora, na území dnešného Kazachstanu. Nadviazali na prvotný prieskum pozostatkov táborov pre politických väzňov z 30. až 50. rokov 20. storočia, ktorý tam vykonali vlani v októbri.
Takýto výskum doteraz nebol v žiadnej z postsovietskych krajín možný, povedala Andrea Čandová, hovorkyňa Západočeskej univerzity. Jej archeológovia z filozofickej fakulty práce vykonávajú v spolupráci s organizáciou Gulag.cz, ktorá sa dokumentácii sovietskych pracovných táborov venuje už 15 rokov. Výskum, ktorý Kazachstan podporuje, nadväzuje na jej expedíciu z roku 2021.
Začaté práce vnášajú podľa hovorkyne nové pohľady na poslednú fázu systému stalinského gulagu. Vedci dokumentujú pozostatky jedného z táborov Steplagu, ktorým v rokoch 1948 až 1956 prešlo vyše 20-tisíc prevažne politických väzňov z Ukrajiny, Pobaltia a ďalších krajín, vrátane 20 Čechoslovákov.
Je v dedine Terekty pri meste Žezkazgan. „Už prvé dni priniesli dôkazy o tom, že tam väzni trpeli o niekoľko rokov dlhšie, ako sa uvádzalo,“ uviedla. V tábore sa zachovali stopy celého väzenského komplexu.
„Našli sme pozostatky ženského tábora, mužský tábor s archeologickými reliktami i stojacimi stavbami, mestečko strážnych a veliteľstvo, kam sa neskôr nasťahovali ľudia z neďalekej zaniknutej dediny. Zachovali sa aj zvyšky hospodárskej zóny, kde väznení muži a ženy vykonávali otrocké práce, ale aj zabudnutý cintorín obetí,“ uviedol vedúci archeológ Pavel Vařeka.
„Všetky odborné publikácie hovoria o konci Steplagu v roku 1956. Ale my sme na mieste našli fľaše datované medzi rokmi 1959 až 1961,“ povedal Štefan Černoušek, predseda organizácie Gulag.cz, ktorá expedíciu zaznamená aj pre dokument a virtuálne múzeum Gulag Online.
Vyspovedali najstaršieho obyvateľa
Výskumníkom sa podarilo vyspovedať najstaršieho obyvateľa Terektov, 78-ročného Mizambaja Bralina, ktorý sa tam presťahoval v roku 1959.
„Ešte v tom čase tam podľa neho stál ženský tábor plný väzenkýň z Pobaltia. Podľa archívov bol síce Steplag príkazom z Moskvy v roku 1956 oficiálne zrušený, ale nie všetci väzni boli prepustení a mnohé tábory pravdepodobne ešte niekoľko rokov ďalej fungovali pod inou administratívou, čo sa ale do historických kníh čerpajúcich iba z moskovských archívov, navyše písaných samotnými páchateľmi, už nedostalo,“ uviedol Černoušek.
Nekompromisnú ochranu táborov dokladajú podľa Vařeku nájdené nábojnice. „Ženy tam držali ako zver. Neviem si predstaviť, ako môže nejaký muž vôbec vystreliť na ženu,“ povedal Bralín, ktorý podľa Vařeku pomohol spresniť prvé nálezy, rozmiestnenie budov i predstavy o živote v tábore.
Expedícia vyvolala v miestnych akademických kruhoch veľký záujem. Podieľajú sa na nej tiež historici zo Žezkazganu, Buketovej univerzity v Karagande a archeológovia z Margulanovho archeologického ústavu.
„V Rusku by obdobný výskum nebol možný. Putinov režim sa snaží vymazať históriu gulagu a sovietskych represií z pamäti i z verejného priestoru a mnohé sovietske zločiny naopak obhajuje. Kazachstan sa tomuto výskumu stále viac otvára a stretávame sa tam s veľkou podporou a pochopením,“ povedal Černoušek.
Plzenskí archeológovia už skúmali pozostatky komunistických táborov v jáchymovskom okrese. Teraz ich môžu porovnať s originálnym gulagom.
