Rodičia detí s poruchami učenia často hľadajú pomoc, ktorá by im uľavila od školských problémov. Na Slovensku aj v Česku pôsobia centrá Basic, ktoré sľubujú pomoc prostredníctvom študijnej technológie zakladateľa scientologickej cirkvi L. Ron Hubbarda.
Učia v nich aj lektori bez špecializovaného vzdelania. Reportéri STVR zisťovali, prečo im rodičia dôverujú a aké je prepojenie centier so scientológiou.
Na Slovensku pôsobia vzdelávacie centrá Basic od roku 2004. Okrem doučovania pre deti organizujú aj prednášky pre rodičov. Zaujímalo nás, akou formou vzdelávajú deti s poruchami učenia, a na jednu prednášku sme prišli inkognito so skrytou kamerou.
„Gro toho, prečo som otvorila Basic, je, že som chcela pomôcť šikovným deťom byť ešte šikovnejšími, a keďže som učila na škole, kde sme mali deti, ktoré mali rôzne dys, s ktorými som bytostne aj nesúhlasila, že toto nie je dobrý smer a môžem bojovať proti systému tak, že pôjdem svojou cestou,“ povedala lektorka Študijného centra Basic.
Poruchy učenia sú o tom, že náš mozog, alebo detí, ktoré majú – či už dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu alebo dyspraxiu, funguje inak ako bežne náš mozog,“ uviedla špeciálna pedagogička zo Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov Svetlana Síthová.
„Najľahšie sa to prirovnáva, že keď si predstavíme, že ideme priamo po diaľnici a tá cesta je rýchla, ako keď ideme cez rôzne dediny, zákruty. Cesta je dlhšia, náročnejšia, minieme viac paliva, viac sme unavení v rámci pozornosti. A pri obidvoch cestách sa dostaneme do cieľa. Tak funguje aj centrálna nervová sústava detí, ktoré majú rôzne dys poruchy alebo dys ťažkosti,“ vysvetlila.
Centrá Basic majú vlastnú metódu
Deťom s poruchami učenia pomáhajú štátne a súkromné Centrá poradenstva a prevencie riadiace sa legislatívou ministerstva školstva.
„Ich dosah vzdialenostný od jednotlivých miest nie je veľký. Avšak čakacie doby sú tam naozaj dlhé. Myslím, že tak ako v iných oblastiach, keď niekde dlhšie čakáme a nemáme tu pomoc, tak ľudia hľadajú alternatívy,“ objasnila špeciálna pedagogička Síthová.
Centrá Basic fungujú na vlastnej metóde, mimo zákonného rámca, a rodičia si za služby platia. Lektorka študijného centra tvrdí, že sa často stretávajú s tým, že diagnóza, ktorú dostali deti, sa nezhoduje s realitou. „Niekto je šťastný za všetky diagnózy, lebo má alibi,“ povedala.
„Diagnóza to je, pretože dys poruchy sú zaradené v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie do svetovej klasifikácie chorôb,“ ozrejmila Síthová.
„Poruchy učenia nie sú iba dôsledkom nedostatočného osvojenia si učiva alebo nepochopenia preberanej látky. Ide o komplexné ťažkosti, ktoré môžu súvisieť aj s neurovývinovými faktormi a vyžadujú odborné posúdenie a primeranú podporu. Práve preto je vhodné, aby dieťaťu poskytovali pomoc odborníci, ktorí sú súčasťou systému poradenstva a prevencie,“ uviedla hovorkyňa rezortu školstva Katarína Kohútiková.
Zlepšila sa diagnostika
„Deti majú deficity v rôznych oblastiach a dostávajú sa k logopédovi preto, že prekurzorom školských zručností sú ťažkosti alebo zlyhávanie v oblasti jazykových schopností, narušený alebo oneskorený vývin reči a s tým súvisiace poruchy porozumenia, ťažkosti vo fonematickom uvedomovaní a ďalšie,“ objasnila klinická logopedička a odborná garantka logopedického centra Silvia Mináriková.
„Nechcem znevažovať tie diagnózy. Niekedy toho toľko nebolo. Ale teraz sú tam dané aj deti, ktoré sú šikovné, vedia to zvládnuť,“ tvrdí lektorka centra Basic.
„Nie je to výstrelok doby. Tým, že máme výbornú diagnostiku, výskumy, veda ide dopredu, vieme skôr odhaliť. Pokiaľ to nie je včas diagnostikované, dieťa nechodí včas na intervenciu, v neskoršom veku môžu mať pridané nejaké emocionálne výkyvy nálad alebo môže nastať agresia. Dieťa potom stráca sebavedomie a motiváciu k učeniu,“ priblížila liečebná pedagogička Monika Szep.
„V školskej legislatíve sú stanovené pravidlá, kto sú odborní zamestnanci a aké kvalifikačné náležitosti musia spĺňať. Zároveň existujú mechanizmy regulácie a kontroly subjektov v systéme poradenstva a prevencie,“ informovala hovorkyňa ministerstva školstva.
Lektori s rýchlokurzami
„Môžem zodpovedne povedať, že za štyri dni absolvovania kurzu som sa naučila viac ako za štyri roky na vysokej škole. Okrem iného J. (meno lektorky, pozn. red.) je vyštudovaná inžinierka. V Basic-u nemusia byť učitelia. Ja som svetlá výnimka,“ tvrdí lektorka centra Basic.
„U nás sú aj špeciálni pedagógovia, aj vyštudovaní psychológovia. Keď vyberáme ľudí, tak musia prejsť psychotestami, IQ testami a znalostnými testami,“ povedala výkonná riaditeľka Basic v Českej republike Zdeňka Masopustová.
„Poskytovateľov doučovania a doučovacích centier je u nás veľké množstvo a nie sú nijako regulovaní legislatívne, a preto v nich veľmi často doučujú aj úplne nekvalifikovaní alebo nevyškolení ľudia a z legislatívneho hľadiska v tom nie je žiadny problém,“ informovala zakladateľka študijných centier Basic Andrea Garcia.
„Na to, aby som mohla pracovať nielen s deťmi s poruchou učenia, ale celkovo v rámci tejto sféry, potrebujem veľmi podrobné znalosti, čo sa týka neurovývinu, ale aj znalosti z oblasti psychológie, ale napríklad aj liečebnej pedagogiky a ďalších odborov,“ uviedla klinická logopedička Mináriková.
Klinická logopedička zároveň doplnila, že na to potrebovala približne desať rokov štúdia. „Minimálne. Plus samozrejme ďalšie celoživotné vzdelávanie,“ priblížila.
„K nám chodia deti, ktoré k nám chcú chodiť. Často chcú, aby pokračovali, my ich musíme stopnúť. Už nech to len používa, žiadne násilné zdržiavanie, my tu nepotrebujeme trvalky,“ tvrdí lektorka študijného centra Basic.
Študijná technológia môže byť problematická
Podľa liečebnej pedagogičky je trvanie intervencie individuálne. „Ako zvláda intervenciu závisí od veku a ťažkostí dieťaťa, s ktorými príde. Niektoré dieťa potrebuje tri mesiace až pol roka a niektoré dieťa dva roky. Máme aj také dieťa, ktoré už druhý rok chodí,“ povedala Monika Szep.
Problematická sa môže javiť samotná metóda, s akou centrá Basic pracujú – takzvaná študijná technológia, alebo aplikovaná scholastika.
Jej autorom je americký spisovateľ L. Ron Hubbard, zakladateľ scientologickej cirkvi. V roku 1950 napísal knihu Dianetika s vlastnou teóriou o duševnom zdraví, ktorú odborníci označujú za pseudovedu. O štyri roky neskôr založil scientologickú cirkev a následne vyvíjal študijnú technológiu, z ktorej vzišla v roku 1972 aplikovaná scholastika.
Je založená na troch bariérach učenia – chýbajúcej predstave o predmete, príliš rýchlom prechode k zložitejšiemu učivu a nepochopenom slove.
Centrá Basic Hubbarda na svojom webe uvádzajú ako autora metódy. Jeho spojenie so scientológiou však nespomínajú. Neodznelo to ani na prednáške, ktorú sme navštívili.
„Túto študijnú technológiu zostavil pán L. Ron Hubbard, ktorý bol humanista, spisovateľ a vzdelávateľ. Okrem toho napísal množstvo kníh, ktorými si zarábal na výskumy,“ povedala lektorka centra Basic.
Organizácia je údajne apolitická a nenáboženská
„L. Ron Hubbard to v roku 1972 daroval Aplikovanej scholastike, čiže vyčlenil to z cirkvi. My nemáme so scientológiou nič spoločné, my využívame len tú študijnú technológiu,“ vyhlásila výkonná riaditeľka Basic v ČR.
„Tá pyramída stojí na licenciách na všetky takzvané technológie, ktoré Hubbard predstavil a opísal. V každej z týchto oblastí pôsobia pod niektorou z licencií desiatky rôznych firiem a všetko spolu tvorí obrovský konglomerát spoločností napojených na scientologické hnutie,“ vysvetlil religionista Zdeněk Vojtíšek.
„Naše organizácie sú čisto vzdelávacie, sú úplne apolitické a nenáboženské – nie sú prepojené so žiadnou cirkvou, ani so scientológiou. Ich cieľom je zlepšiť celkovú úroveň vzdelávania prostredníctvom týchto efektívnych metód a pomôcť tak zvrátiť celkový úpadok vo vzdelávaní,“ tvrdí zakladateľka centier Basic.
„Neviem, prečo prišlo také, že scientológia, lebo to scio to je od vedenie ako teda vedieť. Máme niečo spoločné. On to vymyslel, túto metódu,“ povedala lektorka.
„Zároveň aj veľmi šikovne, ako tematicky, sa dotýkajú všetkých aspektov života. Partnerských vzťahov, detí, práce. Scientológovia sú veľmi úspešní v kontexte toho, ako oslovovať ľudí z podnikateľského prostredia, podobne ako aktivity na propagáciu zdravého životného štýlu, alebo školy, jazykovky, slúžia na to, aby šírili pozitívny obraz o scientológii,“ uviedol religionista Michal Púchovský.
Bývala lektorka najskôr videla úprimnú snahu
Bývalá lektorka jazykovej školy, ktorá využívala rovnakú metodiku aplikovanej scholastiky, hovorí, že spočiatku na ňu systém pôsobil ako úprimná snaha vzdelávať ľudí. Postupne však nadobudla pocit, že metóda nemá oporu vo vede ani v odbornom prístupe.
„Na mňa to vtedy pôsobilo ako úprimná snaha naozaj vzdelávať ľudí, ale nesprávnym spôsobom. Vysvetlenia boli veľakrát zjednodušené a myslím si, že to nemá nič spoločné s vedou ani s odborným prístupom,“ povedala.
„Keď mi začalo dochádzať, že ide o tieto scientologické princípy, a videla som, že veľmi silno tou filozofiou žijú, tak už som hľadala cestu, ako odtiaľ odísť,“ dodala.
„Myslím si, že keď sa rodičia alebo deti dostanú na rozhovor o problémoch, učitelia a učiteľky ich prirodzene nasmerujú k tomu, čo sami považujú za najlepšie – teda na nejaké kurzy v dianetickom centre alebo jednoducho na kurzy v rámci scientologického hnutia. Predstavovať si to však ako nejakú prvoplánovú náborovú akciu podľa mňa úplne nesedí,“ skonštatoval religionista Vojtíšek.
Nebola som do ničoho priamo nútená. Videla som, že kolegovia, ktorí tam boli dlhšie, sa začali zžívať s tou filozofiou, takže prirodzene, začali dohľadávať ďalšie veci či knihy,“ opísala bývalá lektorka jazykovej školy využívajúcej rovnakú metódu výučby.
K scientológii sa nepriznávajú
„Scientológia vo všeobecnosti nemá veľmi dobré meno. Preto využívajú možnosti, že síce uvedú, že je to založené na základe technológií alebo postupov, ktoré vymyslel ich zakladateľ, ale málo ľudí asi pozná L. Rona Hubbarda. Ak by tie metódy naozaj fungovali, boli vedecké, mali úspechy, ktoré uznáva aj odborná verejnosť, asi by to nerobili v takejto miere,“ priblížil riaditeľ Cirkevného odboru ministerstva kultúry Radovan Čikeš.
„V slobodnej spoločnosti si človek za svoje osvietenie môže platiť koľko len chce a v teórii nám to môže byť jedno. V prípade týchto škôl Basic je problematické to, že neučia tam ľudia, ktorí študovali napríklad v pedagogických fakultách, ale ľudia, ktorí si urobili Hubbardov kurz o vzdelávaní detí. Je za mňa otázne, do akej miery tieto školy môžu byť naozaj prínosné,“ uviedol religionista Púchovský.
„Aj prax ukázala, že vďaka tejto metóde sme dokázali deťom skutočne pomôcť s rôznymi problémami pri učení, upevniť im základy a predovšetkým im pomôcť naozaj pochopiť dané učivo a dostatočne si ho osvojiť, takže s ním už ďalej nemajú problém,“ vyhlásila Andrea Garcia.
„Vo väčšine prípadov sa to automaticky prejaví zlepšením známok, ale aj prístupu detí k učeniu – opäť v ňom nájdu radosť a často si obnovia aj chuť a záujem učiť sa,“ dodala zakladateľka študijných centier Basic.
„Do určitej miery by som to mohla nazvať placebo efektom, že deti profitujú z toho, že majú sústavnú formu podpory. Sú tam empatickí pracovníci, ale zároveň sa s nimi sústavne pracuje na tých ich zručnostiach. Ale na samotnú poruchu učenia a na deficity s tým spojené, efekt často býva minimálny až žiadny,“ uviedla klinická logopedička Mináriková.
Rodičia by mali byť pri výbere dôslední
„Keby fungovali bežné pedagogické metódy, tak by nebolo treba špeciálnu pedagogiku, špeciálnych pedagógov ani žiadne odborné postupy,“ priblížila špeciálna pedagogička Síthová.
„Rodičia by si preto mali dôsledne vyberať subjekt, ktorý je legitímnou súčasťou vzdelávacieho systému – napríklad zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré dieťaťu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytuje potrebné odborné činnosti v súlade so školskou legislatívou a odbornými a výkonovými štandardmi,“ informovala Kohútiková.
„Môže sa nám zdať, že poruchy učenia pre fungovanie nie sú život ohrozujúce. To je faktom. Ale tí mladí ľudia alebo deti, ktoré majú diagnostikované poruchy učenia, tak z drvivej väčšiny je tam i normointelekt,“ skonštatovala Síthová.
Ak sa s poruchami učenia nepracuje správne, ak sa nenaučíme, ako odstraňovať prekážky na tej dlhej ceste, potom s nimi tie prekážky zostávajú a keď budú dospelí, môže im to nemožniť byť úspešnými a funkčnými v rôznych profesiách, ktoré by bez toho, keby sme to dokázali odstrániť, boli úspešní,“ dodala.
