Strunový hudobný nástroj podobný gitare poznali ľudia už pred vyše tritisíc rokmi pred Kristom. Nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven povedal: „Gitara sama o sebe je ako miniatúrny orchester.“ Teraz navštívime dielňu, kde každý presne vie, čo má robiť, aby vznikol tento ušľachtilý nástroj.
Príbeh jedinečnej gitary sa začína v ďalekých krajinách, kde rastú exotické dreviny. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako sklad dreva, je trezor so vzácnymi pokladmi.
„Drevo je z rôznych krajín, z celého sveta prakticky, z Južnej Ameriky, z Afriky a podobne. Veľa exotických drevín, ako je napríklad kokobolo, palisander, padúk, eben, máme tu dokonca brazílsky rosewood, ktorý už sa nedá normálne kúpiť, pretože je zakázaná ťažba tohto dreva. Drevá sa líšia tým, ako vyzerajú, čiže ovplyvňujú to, ako gitara vyzerá, ale takisto ovplyvňujú farbu zvuku vo výsledku, pretože každé drevo znie inak. Niektoré je prieraznejšie, niektoré je stredovejšie, niektoré má dlhší sustain. Z exotických driev vyrábame prevažne luby a zadnú dosku, vrchnú dosku vyrábame prevažne zo smreku alebo z cédru,“ vysvetlil výrobca gitár Peter Kovalčík.
Výrobe gitár sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Monika Mannová:
Po výbere dreva sa laserom vyrežú jednotlivé komponenty budúceho nástroja. Z vnútornej strany vrchnej dosky sa nalepia precízne tvarované rebrá. Vylepšujú akustické vlastnosti a spevňujú ju. Musí totiž zvládnuť ťah strún, ktorý na hotovej gitare predstavuje 70 až 120 kilogramov. To, čo je očiam skryté pod vrchnou doskou, je tak i zároveň jedným zo spôsobov ladenia nástroja.
„Počas ladenia sa vždy po doske búcha, počúvame ten zvuk. Snažíme sa dôjsť do určitých frekvencií, táto konkrétna doska je ladená do C. Musí to byť veľmi skúsený človek, ktorý vie, kde a koľko má zobrať, aby doska pekne hrala,“ ozrejmil Kovalčík.
Každý výrobca má charakteristické tvary
Boky gitary sa ohýbajú pri teplote 130 až 180 stupňov, pomocou vody, tepla a rôznych tvarovacích kopýt. Každý výrobca má vlastné, charakteristické tvary.
„Sú tam silikónové pásy, ktoré to nahrievajú. Päť minút to nahrievame a päť minút pri vypnutej ohýbačke alebo tej teplote to odpočíva. To je celý zázrak ohýbania. Kokobolo treba ohýbať pri väčšej teplote, je strašne tvrdé, vzácne a krásne,“ povedal výrobca gitár Jakub Kindernay.
„Keď sú luby ohnuté, prídu do oddelenia, kde sa lepia do vencov, čo znamená, že sa lepí vrchný a spodný blok. Keď mám nalepené liningy, lepí sa vrchná a spodná doska,“ opísal Kovalčík.
Aby bola gitara pevnejšia, krajšia a odolná proti odieraniu, po obvode sa nalepia ozdobné a ochranné hrany.
„Takto vyzerá nabiningovaná gitara. Potom sa robí daltél, to je vlastne spoj krku a tela. Je to veľmi dôležitý spoj,“ povedal Kovalčík.
Precízne detailné práce
Ďalšie súčasti gitary – krk, hmatník a kobylka – sa vyrábajú za pomoci nástrojov a hlavne šikovných rúk.
„Príprava krkov začína tým, že sa poskladá petka z blokov. Keď je krk hotový, lepí sa headplate, to je drevo, ktoré sa lepí na prednú stranu hlavy. Spáruje sa to s hmatníkom,“ pokračoval Kovalčík.
Medzi najprecíznejšie detailné práce patrí zatláčanie pražcov naprieč hmatníkom. O kvalite a presnosti zvuku po natiahnutí strún rozhoduje každá desatina milimetra.
„Pre mňa osobne je enormne dôležitý moment, kedy sa gitara dokončuje, natiahnem na ňu struny, naladím ju a urobím prvý akord, kedy počúvam, ako gitara znie, aký nástroj sa narodil,“ dodal Kovalčík.
Hotová gitara je malé veľké umelecké dielo a pre hudobníka súčasť jeho života. Gitarista, spevák a skladateľ Jimi Hendrix povedal: „Gitara je ako kúzlo. Dokáže vyjadriť všetko, čo slová nedokážu a pomáha mi uniknúť do iného sveta.“
Skvelý gitarista Eric Clapton zasa hovorí: „Vždy, keď vezmeš gitaru do rúk, hraj tak, akoby to bolo naposledy.“ Tóny lahodiace uchu, radosť z hry, to je jednoducho gitara, najobľúbenejší hudobný nástroj na svete.
