Patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky, obdivujú ju domáci aj zahraniční návštevníci. Táto historická stavba sa dostala aj na poštovú známku. Spoznajte s nami synagógu v meste Matúša Čáka.
Mohutná stavba v historickom centre spolu s hradom vytvára jedinečnú mestskú panorámu. Synagóga v Trenčíne sa stala aj súčasťou projektu Európske hlavné mesto kultúry. Počiatky židovskej komunity sa viažu k roku 1760, keď sa funkcie ujal prvý rabín. Synagógu však postavili oveľa neskôr.
„Na začiatku 20. storočia tu stála malá synagóga. Bola už malá pre takmer dvetisícčlennú Židovskú náboženskú obec Trenčín, takže sa rozhodli postaviť väčšiu. V roku 1913 ju slávnostne vysvätili a otvorili. Je to prvá železobetónová stavba tohto druhu, má unikátnu kupolu,“ uviedla predsedníčka Židovskej náboženskej obce Trenčín Oľga Hodálová.
Budovu navrhli berlínski architekti Richard Scheibner a Hugo Pál. Scheibner pochádzal z Piešťan a mal v tomto regióne profesijné aj rodinné väzby. Kupolovitá synagóga je zmesou secesných a orientálnych prvkov. Pohľady púta rozsiahla výzdoba – artdecové a secesné nástenné maľby. Z pôvodnej výzdoby interiéru sa zachoval luster a časť vitrážových okien. Interiér zničili najmä počas druhej svetovej vojny.
2×
„Vojaci z Hlinkovej gardy, ako sa spomína, sa ju snažili zničiť. Chodili tu na koňoch a ničili, čo sa dalo, tak ako väčšinu. Prakticky takmer celá židovská náboženská obec bola deportovaná,“ pokračovala Hodálová.
Trenčianskej synagóge sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Zuzana Ševčíková:
Trenčania strácali susedov
Od marca do októbra 1942 Trenčania postupne strácali svojich susedov, lekárov, zubárov, advokátov a priateľov. Učiteľ v židovskej škole, ktorá bola pri synagóge, Jozef Weiser, spomínal, ako sa postupne vyprázdňovali lavice v jeho triede. Z 1 619 židovských obyvateľov sa ich vrátil len zlomok.
„Po vojne sa vrátilo necelých 300, ktorí sa okamžite snažili obnoviť synagógu. To sa im podarilo tak, že v roku 1948 ju znovu vysvätili a otvorili,“ ozrejmila Hodálová.
V tomto období pribudli aj pamätné dosky s menami zavraždených členov židovskej obce. Nachádza sa na nich 1 556 obetí holokaustu. V roku 1948 synagógu zoštátnili a slúžila ako sklad odevov. V 70. rokoch v jej priestoroch vznikla galéria.
„Nabielili celú synagógu, okrem kupoly, kde si myslím, že nedočiahli, lebo je to vo výške štvorposchodového domu. Natreli fasádu dykoplastom, zničili akustiku a potom tu boli roky výstavy amatérskych maliarov,“ povedala Hodálová.
Pôvodné nástenné maľby
Svoju farebnú nádheru vydala táto stavba až po roku 1993, keď sa vrátila do rúk židovskej obce. Následná rekonštrukcia odhalila pôvodné farebné nástenné maľby, ktoré biela omietka zakonzervovala. Najdôležitejšia časť objektu je v prostriedku mohutnej haly oproti vchodu.
„Aron ha-kodeš je centrum synagógy, to je skriňa na tóru, to je srdce synagógy. Sú to sväté miesta a táto neologická synagóga je jedna z najväčších synagóg. Rozhodne má, myslím si, že ak nie najväčšiu, tak medzi najväčšími hlavnú sálu, lebo takmer celá je hlavná sála. Ďalšia je už len miestnosť rabína a vstupná hala. Všetky synagógy majú hore ženské galérie a dole boli muži,“ dodala Hodálová.
Synagóga v Trenčíne je vysvätená a funguje v duálnom režime – slúži nielen židovskej náboženskej obci, ale aj ako priestor pre spoločenské podujatia, koncerty a kultúrne stretnutia. Zároveň patrí medzi ikonické stavby na architektonickej mape Slovenska.
