Štát im pôdu najprv dal, potom vzal. Znova vrátil a znova vzal. Pozemky, ktoré celé desaťročia patrili rodine pána Stanislava, prešli zaujímavým vlastníckym vývojom. Zdá sa, že ani zápis v katastri negarantuje, že vám niečo patrí. Aj súdy v tomto prípade rozhodli raz tak a raz onak. Bližšie informácie zisťovala Dominika Velická.
Pán Stanislav je najmladší zo štyroch súrodencov. Jeho rodičia získali po druhej svetovej vojne v Borinke pozemky na základe prídelu.
„Z rozprávania mojich rodičov viem, že v štyridsiatom ôsmom (v roku 1948) niekedy zdedili a to nielen oni, ale možno tridsať ľudí tu v Borinke nejaké pozemky,“ ozrejmil Martinkovič. Dodal, že dokopy to má pol hektára. Súčasťou sú dva pozemky, jeden väčší a jeden menší.
Pozemky prešli na deti
Po smrti rodičov pozemky prešli na ich štyri deti. Najskôr ich vlastnila najstaršia sestra, potom ich rodina previedla na pána Stanislava.
„Keď sme boli na pojednávaní u notárky, povedala, že to nemôže rozdeliť delené štyri, že sa to vtedy nedalo. Bolo to asi v roku 2006 alebo 2007, neviem presne, tak sme to napísali na najstaršiu sestru,“ uviedol Stanislav Martinkovič.
„Sestra je štyridsiaty druhý ročník (1942), je stará. Jednoducho, ona s tým nechce mať nič spoločné, tak sme to prepísali na mňa,“ dodal Martinkovič.
„Podľa historických zápisov boli ako vlastníci predmetných pozemkov v rôznych obdobiach evidované Slovenská republika aj fyzické osoby. Po predložení prídelových listín kataster zapísal ako vlastníkov Rudolfa a Máriu Mikuličových, Jozefa a Annu Martinkovičových. Neskôr bolo vlastníctvo prevedené na Esteru Šišovú na základe dedičského konania a na Stanislava Martinkoviča na základe kúpnej zmluvy,“ uviedlo v stanovisku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Na katastri bol ako vlastník evidovaný pán Stanislav. Po rokoch však niekto jeho vlastníctvo spochybnil a prípad skončil na súde.
„Keby sme to mali dať do súvisu, tak som na pozemku, ktorý sa tiež týkal tejto istej žaloby, kde boli dvaja zainteresovaní, a to bol pán Martinkovič a pán Mikulič. Dnes sú to už ich deti, ktoré to vraj zdedili,“ povedala suseda Emília Harmatová.
Povojnový spor
Spor siaha hlboko do minulosti, hneď po vojne. „Hneď ako bolo zhabávanie majetku v tom čase po vojne. Nepriateľom štátu zobrali majetok, v tomto prípade to bol nejaký šľachtic, ktorý prišiel o majetok, a majetok sa následne rozdeľoval ľuďom na základe prídelov,“ ozrejmil nezávislý advokát Milan Ficek.
Podľa historika Ústavu pamäti národa Ondreja Podolca sa tento proces opakoval takmer pri všetkých pozemkových reformách. Od roku 1918 ich bolo už niekoľko. Československý štát pri nich siahol na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. „Buď ho skonfiškoval alebo vyvlastnil, a potom vyvlastnenú pôdu prideľoval roľníkom, väčšinou maloroľníkom, v takom množstve, aby rodina bola schopná sa uživiť z pôdneho fondu. To boli prídelcovia,“ vysvetlil Podolec.
Prídelcovia boli po vojne rodičia pána Stanislava. Ich potomkovia sa k pozemkom neskôr dostali cez dedenie. Medzitým však časť pôdy desaťročia užívala pani Emília, ktorá na pozemku hospodárila. O pôdu sa starala na základe zmluvy so štátom.
„Ja tam mám postavenú chatu, ktorú som mala vedenú oficiálne so súpisným číslom, aj na základe kolaudačného rozhodnutia. Mali sme tam riadne evidovanú farmu, pod nejakým číslom, starali sme sa tam o hospodárske zvieratá, o pozemky, všetko sme tam kosili, mala som to na základe zmluvy od štátu,“ vysvetlila Harmatová.
Ako ďalej dodala, nikdy pred rokom 2006, keď si to dali prídelcovia zapísať, tak sa tam podľa nej neboli pozrieť a ani ju nevyhľadali. Harmatová uviedla, že jej ani nepovedali, že im to niekedy patrilo.
Získanie majetku cez kataster
Advokát Ficek ozrejmil, že v rokoch 2002 až 2005 bolo veľmi jednoduché získať majetok cez kataster. „Stačilo, že ste prišli k notárovi, doniesli ste dvoch svedkov, mohli to byť akíkoľvek svedkovia, a tí vám potvrdili, že ste majetok vlastnili v minulosti. Tým pádom, že ste ho vydržali, tak sa to neskúmalo nejako do hĺbky a na základe rozhodnutí potom kataster zapísal vlastnícke právo,“ ozrejmil Ficek.
Pozemky sa tak dostali do centra súdneho sporu. „Pozemky boli predmetom opakovaných súdnych sporov. V zbierke listín katastra nehnuteľností sa nachádza prvý zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom spore z roku 2010,“ uviedlo Ministerstvo vnútra SR v stanovisku.
Prvostupňový súd dal za pravdu zapísaným vlastníkom. Dospel k záveru, že pôvodní prídelcovia o pozemky právne neprišli. Ani desaťročia, po ktorých ich rodina pôdu neobhospodarovala, podľa súdu vlastníctvo nezrušili. Štát sa proti rozhodnutiu odvolal a krajský súd rozhodol inak.
Súd im vyčítal, že čakali
„Po páde socializmu v roku 1989 bolo možné požiadať o reštitúciu. To im krajský súd vyčítal, že pätnásť rokov čakali na to, že by si nejakým spôsobom uplatnili vlastnícke právo,“ uviedol Ficek. Štát im podľa neho vyčítal, že kataster nezákonným spôsobom zapísal vlastnícke právo na potomkov, čo urobiť nemal.
Krajský súd tak dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie. Jedným z dôvodov bolo aj to, že pôvodní vlastníci si po roku 1989 neuplatnili svoje práva v reštitučnom konaní. „Ako mohli nežijúci rodičia požiadať späť o navrátenie prídelov, keď nežili? Dúfam, že sú si toho vedomí,“ uviedla Harmatová.
Zápis nemusí byť definitívny
Prípad zároveň ukazuje, že zápis v katastri nemusí byť definitívnym potvrdením vlastníctva. Pán Stanislav bol ako vlastník zapísaný, no jeho vlastníctvo napokon spochybnilo súdne konanie. „To, že to kataster zapíše, ešte nebráni tomu, aby sa skutočný vlastník domáhal vlastníckeho práva cez určovaciu žalobu v rámci súdneho konania,“ ozrejmil Ficek.
„Slovenská republika bola do katastra zapísaná ako vlastník 11. júla 2024 na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo vnútra.
Pre rodinu pána Stanislava však príbeh nemusí byť definitívne uzavretý. Po rozhodnutí krajského súdu ešte zostávajú možnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. „V súčasnosti, hoci majú možnosť podať dovolanie, to nebude vôbec jednoduché. Po dovolaní je možné podať ústavnú sťažnosť, dokonca je možné ísť až na Európsky súd, ale tie šance nie sú vysoké,“ ozrejmil Ficek.
Jeden zápis v katastri nehnuteľností, na ktorý sa pán Stanislav roky spoliehal, napokon neobstál pred súdom. Dnes je vlastníkom pozemkov štát a pán Stanislav o majetok, ktorý mal zapísaný na svoje meno, prišiel.
Ak máte vedomosť, že vaši predkovia v minulosti vlastnili pozemky, ktoré dnes patria štátu, dôležité môžu byť historické listiny, prídelové dokumenty či dedičské rozhodnutia. Informácie o pozemkoch, s ktorými nakladá štát, poskytuje Slovenský pozemkový fond.
