Je jednou z najvýznamnejších gotických pamiatok na Slovensku. Jej korene siahajú do 14. storočia a vyzdobil ju jeden z najuznávanejších rezbárskych majstrov svojej doby. Aj vďaka nej zapísali mesto, v ktorom sa nachádza, do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Reč je o slávnej Levoči. Bazilika v historickom centre ukrýva aj ďalšiu zaujímavosť.
Lomené oblúky, vysoké okná, rebrové klenby pripomínajú časy, keď sa na jednom mieste stretávali viera, umenie a vzdelanosť. Interiér baziliky v historickom centre Levoče zdobí viacero nástenných malieb a vzácnych drevených krídlových oltárov. Najslávnejší je oltár svätého Jakuba, ktorý je vysoký takmer sedemnásť metrov.
„Tento oltár je najväčším neskorogotickým oltárom na svete. Je najvyšším a najširším krídlovým oltárom. Na tomto oltári si môžeme všimnúť v strede sochu Panny Márie, po bokoch svätého Jakuba staršieho a svätého Jána. Taktiež na predeli je vzácna Posledná večera, ktorú navrhol Majster Pavol z Levoče. Celé to aj urobil a okolo roku 1510 dokončil toto dielo,“ povedal kaplán Filip Orlovský.
Podobizeň majstra Pavla
Oltár je z lipového dreva a hovorí sa, že majster Pavol medzi apoštolmi stvárnil aj vlastnú podobizeň – muža s remeselníckou čiapkou na hlave. Medzi apoštolmi spoznávame aj patróna kostola – svätého Jakuba s mušľou – symbolom pútnikov na čiapke.
„Táto bazilika bola v roku 2009 zapísaná medzi poklady UNESCO a v roku 2015 ju pápež František vyhlásil za Baziliku minor. Povýšil tak tento chrám a spojil ju práve s rímskymi hlavnými bazilikami, s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, a to takým duchovným putom, aby sa tu viac prejavovala úcta k Panne Márii,“ uviedol Orlovský.
„Jedna zo zaujímavých kaplniek je Kaplnka Narodenia, kde sa zobrazuje výjav Narodenia. Panna Mária, ktorá je v tomto výjave, bola aj na našej slovenskej stokorunáčke. Z druhej strany bola bazilika a radnica a z prednej strany bola Panna Mária,“ dodal.
Šestnáste storočie prinieslo do chrámu novinku, knižnicu nad severnou predsieňou kostola. Vytvoril sa tak chránený priestor pre všetkých, plný duchovnej literatúry. Išlo o nezvyčajný nápad a vďaka nemu do konzervatívnej Levoče začali prúdiť nové myšlienky humanizmu.
„Je to historická knižnica, ktorá sa spája s Jánom Henkelom, ktorý bol levočským rodákom a v roku 1513 sa stal aj levočským farárom. Zo svojich skúseností po svete priniesol to najmodernejšie zo vzdelaností z celej Európy,“ ozrejmil kaplán.
„Moja drahá matka Agnesa Leudenschittová mi odmalička vštepovala lásku k vzdelaniu a umeniu. Môj študentský život ma zavial aj do Bologne, kde som prepadol humanizmu a renesancii.
A práve tieto myšlienky som sa snažil preniesť a presadiť aj tu, v mojej milovanej Levoči,“ uviedol na hovoriacej obrazovke Ján Henckel.
„Spojil tu viacero samostatných zbierok, knižnicu bratstva 24 spišských farárov, farské zbierky aj súkromné knihy vrátane vlastnej knižnice. Vznikla tu tak bibliotéka Lojčoviensis, ktorá mala približne 500 zväzkov, rukopisné kódexy, inkunábuli, teda knihy vytlačené do roku 1500, aj novšie tlače,“ povedal Orlovský.
„Knihy boli kvôli ochrane pred krádežou pripútané k pultom reťazami. Táto knižnica bola veľmi krátko živou knižnicou, čoskoro v roku 1619 sa stala takzvanou mŕtvou knižnicou, kde neprichádzali nové zväzky. A tak tu ostal priestor, ktorý sa neskôr zahádzal rôznymi inými materiálmi. Knihy boli odobraté hlavne do Rumunska, do mesta Alba Julia, kde sú mnohé z kníh vtedajšej zbierky doteraz,“ dodal.
Pomôcka na určenie vzťahov
Pred pár rokmi sa to nadšenci rozhodli zmeniť a na počesť Jána Henkela knižnicu obnoviť. Pri tom natrafili na zaujímavú nástennú maľbu z roku 1520. Dal ju namaľovať stoličný a kráľovský hodnostár Alexej Turzo. Ide o strom pokrvného príbuzenstva. Nie sú tam uvedené konkrétne mená, ale slúžila ako pomôcka na určovanie rodinných vzťahov, napríklad pri sobášoch či dedičstve.
Najstaršou knižkou v oživenej knižnici je zväzok prvotlačí z roku 1496. Nájdete tu knihy z teológie, filozofie, histórie, práva, medicíny, ale aj encyklopédie či hudobniny. Zaujímavosťou je aj pestrosť miest vydania – od Levoče, Trnavy či Košíc až po významné európske centrá ako Viedeň, Mainz či Benátky.
„Dnešný fond, zbierka týchto kníh, ktoré sa nachádzajú v tejto knižnici, nie je totožná s Henkelovou knižnicou pôvodnou, ale je tu 2 600 zbierok, ktoré sa v nasledujúcich dvoch storočiach zbierali. Sú to knihy, ktoré sa sem dostávali ako osobné zbierky kňazov pôsobiacich v Levoči, a tak tu ostali ako historické knihy a teraz sú sprístupnené pre všetkých ľudí,“ uviedol kaplán.
Knižnica je sprístupnená formou prehliadok. Levočania, ktorí stoja za jej obnovou, priniesli domácim možnosť znovuobjaviť kus vlastnej histórie a turistom zasa dôvod navyše, prečo navštíviť starobylú Levoču.
