Krásna príroda, geologické záhady a stopy nie tak dávnej minulosti. Na Kysuciach sa dá toto všetko zažiť počas jedného výletu.
Neďaleko slovensko-českej hranice v Milošovej – v mestskej časti Čadce sa nachádza osada Megoňky. Túto lokalitu preslávili tajomné kamenné gule. Objavili ich v 80. rokoch 20. storočia, keď v miestnom kameňolome ťažili kameň na úpravu horských potokov. Po odstrele horniny sa odkryli pravidelné guľovité útvary s priemerom od desať centimetrov až po takmer tri metre.
„Megoňky, ako samotný kameň alebo guľa, sú tvorené malými čiastočkami, malými kamienkami horniny, ktorá sa pravdepodobne nabaľovala na svoje jadro pohybom po morskom dne. Toto tvrdenie nie je úplne od žiadnych geológov stopercentne potvrdené,“ informovala riaditeľka Organizácie cestovného ruchu Kysuce Radoslava Zimková.
„Do dnešného dňa nevieme na sto percent povedať, akým spôsobom presne z geologického hľadiska tieto gule vznikli,“ doplnila Zimková.
Záhada kamenných gúľ
Vedci sa zhodujú iba na tom, že proces, pri ktorom vznikli tieto mohutné útvary, sa začal niekedy pred 30 miliónmi rokov. Niektoré gule stoja samostatne, iné sú viditeľné priamo v lomovej stene bývalého kameňolomu.
„Okrem tejto lokality sa nachádzajú v celej Turzovskej vrchovine. Je to pásmo, ktoré má približne 15 kilometrov. Nie všetky gule sú viditeľné. Oni sa stále nachádzajú v rámci hrebeňa, dokázali sme nájsť gule, ktoré boli do rozmeru skoro troch metrov,“ uviedla Radoslava Zimková.
„Na svete takéto obrovské gule takmer dokonalého tvaru nájdeme možno, a to ani nie v takých rozmeroch, v Grónsku, v Rumunsku, v USA alebo na Novom Zélande. Ide o veľkú geologickú raritu, ktorú tu máme. Je to jedinečné miesto na svete. Nálezisko bolo v roku 2003 vyhlásené za prírodnú pamiatku a v roku 2019 tu bol vybudovaný geopark Megoňky. Pribudli tu lavičky, mobiliár, pekný altánok tiež v tvare gule, ale v súvislosti s tým je tu aj prepojenie, ako keby cyklotrás,“ vysvetlila.
Unikátny fortifikačný systém
Ak si na potulky zvolíte bicykel, vyraziť môžete z Čadce alebo zo Svrčinovca, pokračovať na Megoňky a svoju trasu zakončiť napríklad až v českých Mostoch u Jablunkova. My zostávame na slovenskej strane a „po vlastných“ putujeme za ďalším zaujímavým, no oveľa mladším historickým príbehom.
„V obci Skalité v Serafínove na Kysuciach máme zachovaný unikátny fortifikačný systém, ktorý sa skladá z rôznych nemeckých vojenských objektov. Je to z obdobia druhej svetovej vojny. Sú tu prevažne železobetónové guľometné hniezda,“ opísal nadšenec histórie a autor portálu Kysuckou krajinou Peter Kvasnica.
„Bunkre začali Nemci osádzať do terénu v závere druhej svetovej vojny, teda v rokoch 1944-1945, kedy chceli spomaliť vpád Červenej armády na Kysuce. Boli budované vo všetkých dôležitých priesmykoch alebo prechodoch. Objekty mali jeden vstup a väčšinou jednu až dve strieľne. Kochbunker je vysoký zhruba dva metre a hrúbka stien a betónu je zhruba 25 centimetrov,“ vysvetlil Kvasnica.
„Okrem železobetónových objektov máme aj nemecké zákopy, ktoré ale kopali potom už obyvatelia Kysúc ručne na základe vyhlášky. Táto povinnosť prináležala ľuďom od 16 do 60 rokov. Samozrejme, nebolo to zadarmo. Títo obyvatelia boli platení,“ doplnil.
Obranné objekty
Za ďalšími zaujímavosťami putujeme do Oščadnice. Pri pohľade na mohutné kamenné stĺpy by ste ich pôvod a funkciu uhádli len ťažko. Sú to ďalšie obranné objekty, ktoré na Kysuciach zanechali nemeckí vojaci.
„Sú to takzvané cestné prekážky alebo protitankové prekážky. Boli budované prevažne v dolinách pri centrách obcí. Podobné prekážky máme aj v centre obce Staškov, máme aj vo Svrčinovci. Pôvodne mali tvar ihlanu vo vrchnej časti, po stranách boli tie steny hladké. Sú v dvoch radoch,“ objasnil nadšenec histórie.
„Slúžili na to, aby neprešiel tank alebo akékoľvek motorové vozidlo. Kalvária, ktorá je v blízkosti týchto cestných prekážok, má súvis s druhou svetovou vojnou tým, že nikto nepadol v druhej svetovej vojne počas prechodu frontu a nebola obec výrazne poškodená. Ako vďaku potom Oščadničania postavili kalváriu a kostol,“ dodal Kvasnica.
Pozostatky vojenských bunkrov, zákopov či protitankových prekážok sú dodnes viditeľné na miestach, kadiaľ prechádzal front. Zachovali sa ich viac ako dve desiatky.
Okrem Oščadnice ich nájdeme aj v Staškove, Podvysokej, Horelici či Krásne nad Kysucou. Mnohé však postihol rovnaký osud – postupne boli z veľkej časti zničené a stali sa súčasťou súkromných alebo štátnych pozemkov. Dnes ich nadšenci mapujú a snažia sa zachovať ich príbehy aj pre ďalšie generácie.
