Kým jeden ústavný právnik považuje obrátenie sa na Ústavný súd za pochopiteľné, druhý postup prezidenta spochybňuje. Podobné spory o vymenovanie ministrov pritom riešili aj jeho predchodcovia. Nie je to prvýkrát, čo prezident odmietol vymenovať navrhovaného ministra.
Napríklad v roku 2018 Andrej Kiska nesúhlasil s nomináciou Jozefa Ráža na ministra vnútra. Zuzana Čaputová o päť rokov na to odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Teraz má prezident podľa ústavného právnika slabšie postavenie.
„Všetky prípady mali zhodné to, že vláda sa vtedy ešte len kreovala. Vláda predtým totiž podala buď fakultatívnu demisiu, alebo obligatórnu demisiu. Tu už je vymenovaný premiér, je tu vymenovaná vláda a teraz sa rieši iba rezort životného prostredia,“ vysvetľuje ústavný právnik Vincent Bujňák.
Bujňák vysvetľuje, že podľa výkladu Ústavného súdu z roku 1993 sa prezident musí návrhom premiéra zaoberať, nemusí mu však automaticky vyhovieť. Kedy môže kandidáta odmietnuť, však dodnes nie je podľa neho jednoznačne určené.
„V úzko vymedzených situáciách, v takých, keď dôvody sú do oči bijúce, aj vedecká spisba hovorí, že dá sa uvažovať nad tým, že by hlava štátu potom takémuto návrhu nevyhovela. Toto by však bolo práve na ústavnom súde, aby tieto súvislosti ozrejmil. Takýto výklad by bol veľmi užitočný,“ pokračuje.
„Ak ústavný súd meritórne rozhodne o tomto návrhu, v odôvodnení aj vo výroku povie niečo, čo zníži priestor na dohady v budúcnosti, aj keď ich z povahy veci nevylúči úplne,“ myslí si právnik Radoslav Procházka.
Postupu prezidenta pri nevymenovaní Filipa Kuffu sa v Správach venovala redaktorka Miriam Čerešníková:
Spochybňuje postup prezidenta
Ústavný právnik Radoslav Procházka však postup prezidenta spochybňuje. „Postupu hlavy štátu podľa mňa chýba procesná logika. V tejto situácii má dôvod obracať sa na Ústavný súd ten, koho návrhu prezident nevyhovel, nie on sám,“ pokračuje.
Rozhodnutie prezidenta vníma politológ ako zdržiavaciu taktiku alebo náznak že Andrej Danko by sa mal poohliadnuť po inom kandidátovi.
„Svojim spôsobom si pri tejto situácii umyli ruky tak predseda vlády, ako aj pán prezident. Nemyslím si, že by to malo priniesť nejaké zásadné rozkoly alebo nejakú zásadnejšiu nervozitu do vnútra vládnej koalície,“ dodáva politológ Miroslav Řádek.
Ústavný súd nemá na rozhodnutie stanovenú konkrétnu lehotu. Podľa Vincenta Bujňáka by však mohlo ísť o mesiace, nie roky.
