Zapísali sa do americkej histórie ako „prví“. Napriek tomu na tom svoju kampaň nestavali, píše sa v analýze denníka The New York Times. Viacerí víťazi v nedávnych tzv. polčasových voľbách prekonali neviditeľné bariéry, no ich kampane sa sústredili na zlepšenie každodenného života Američanov.
Prvý moslimský senátor. Prvá černoška zvolená za guvernérku štátu. Prvý senátor otvorene sa hlásiaci k homosexualite. Prvý černošský guvernér Floridy. Prví hispánski guvernéri v Texase a v Kalifornii. Tak zhrnul historické prvenstvá týchto volieb The New York Times.
Téme sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venoval spravodajca STVR Martin Rajec:
Bariéry sa rúcali naprieč krajinou. Napriek tomu spomínaní kandidáti počas kampane iba zriedkavo spomenuli to, že môžu prepísať históriu. Namiesto toho hovorili o rastúcich životných nákladoch, nepopulárnej vojne a korupcii.
Toto je oproti minulosti veľká zmena v politike identity. Pred desiatimi rokmi Hillary Clintonová zdôrazňovala vo volebnej kampani heslá ako „Spolu sme silnejší“ alebo „Stojím pri nej“, narážajúc na to, že sa môže stať prvou prezidentkou v histórii USA. Donald Trump ju porazil.
Odvtedy prešlo niekoľko volebných cyklov a ukázalo sa, že na identite kandidáta veľmi nezáleží. Milióny černošských, hispánskych a ázijských voličov nezostali verní jednej strane, ale hľadajú lídra, ktorý zlepší ich životné podmienky.
To podľa The New York Times rozhodlo aj v týchto voľbách. Diverzita nie je pre mladých Američanov heslom do kampane. Je ním realita každodenného života.
