Extrémne horúčavy, nepredvídateľné suchá a ničivé záplavy. Témou rokovaní na klimatickom samite COP 31 v Turecku je aj hroziaca potravinová kríza. Klimatické výkyvy v kombinácii s javom El Niňo stavajú globálne poľnohospodárstvo pred najväčšiu skúšku za posledné desaťročia.
Klimatická konferencia v Turecku spája delegátov z celého sveta na ochranu klímy. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varuje, že kombinácia globálneho otepľovania a javu El Niňo prináša vlny horúčav, suchá a záplavy. Takéto zmeny počasia priamo ohrozujú úrodu a stabilitu dodávok potravín.
„El Niňo je prirodzený cyklus, no teraz pôsobí na ešte teplejšej zemeguli. Obávame sa, že to prinesie extrémne horúčavy, suchá a záplavy. Pre poľnohospodárov bude produkcia potravín oveľa náročnejšia a menej predvídateľná,“ zhodnotil riaditeľ Úradu pre zmenu klímy Kaved Zahedi.
Výkyvom počasia čelia aj pestovatelia v strednej Európe, ktorí musia meniť doterajšie postupy. Otázkou je, či a ako to dokážu.
„Naši poľnohospodári sa už niekoľko rokov intenzívne snažia prispôsobovať sa klimatickej zmene. Tu je veľmi dôležité hovoriť aj o užšej a intenzívnejšej spolupráci medzi našimi pestovateľmi, vedou, výskumom a šľachtiteľmi,“ povedala hovorkyňa Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Hroziacej potravinovej kríze sa v relácii Aktuálne 24 venoval redaktor Branislav Kopča:
Zmeny, ktorým sa budú musieť farmári prispôsobiť, sa môžu premietnuť do výšky nákladov. To môže neskôr zmeniť aj ceny potravín.
„Jednoznačne môžeme povedať, že klimatická zmena sa podpisuje pod zvýšené náklady pri výrobe potravín, pretože naši pestovatelia sa musia prispôsobiť klimatickej zmene. Bez zvýšených nákladov, bez modernizácie a bez adaptovania sa na klimatickú zmenu to jednoducho nevedia urobiť,“ dodala Holéciová.
Podľa údajov OSN smeruje do poľnohospodárstva a potravinárstva len asi päť percent z rozvojových fondov určených na klímu. Účastníci klimatickej konferencie COP 31 v Turecku preto hľadajú mechanizmy, ako toto financovanie zvýšiť.
