V piatok (21. 8.) si pripomíname 58 rokov od okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Vojaci začali prekračovať hranice večer 20. augusta 1968 a nasledujúci deň obsadili väčšinu strategických miest v krajine.
Invázia ukončila reformný proces známy ako Pražská jar a odštartovala obdobie normalizácie. Už v predvečer pripomienky udalostí z 21. augusta 1968 sa pred ruskou ambasádou v Prahe konalo zhromaždenie pod názvom „Běž domů Ivane“.
Akciu organizovali Človek v ohrození, Pamäť národa a iniciatíva Milión chvíľ. Mala podobu pietneho zhromaždenia.
Hlavným posolstvom bola pripomienka obetí okupácie z roku 1968, ktoré ukončili nádeje Pražskej jari a československé snahy o slobodu. Zároveň je to i premostenie s udalosťami na Ukrajine, ktorá už piaty rok čelí ruskej agresii.
Program ponúkal osobné svedectvá pamätníkov, hudobný sprievod a jeho súčasťou bolo i pomyselné vytvorenie účtu sovietskemu imperializmu, na ktorý môžu návštevníci pripisovať krivdy, ktoré im spôsobil.
Spomienkový večer venovaný udalostiam augusta 1968 usporiadalo aj Krajské múzeum v Prešove. Atmosféru doby si pripomenuli cez fotografie či unikátny filmový záznam. Obsadenie mesta okupantskými vojskami pripomenul odborný pracovník múzea Igor Lazorík.
V Ranných správach sa s ním a pamätníkmi rozprávala redaktorka Petronela Mahdalová. Na podujatie v Prahe sa išla pozrieť redaktorka Katarína Vítková:
Okupácia z pohľadu mladej generácie
Okupáciu spred 58 rokov si pamätajú najmä staršie generácie. V piatok si tento deň pripomíname aj prostredníctvom filmov či iných umeleckých diel. Práve tie pomáhajú podľa sociologičky mladšej generácii pochopiť, čo sa 21. augusta 1968 udialo.
„Nemôžeme očakávať, že mladí ľudia budú udalosti spred 60 a viac rokov prežívať nejako emotívne, že to budú začleňovať do svojho svetonázoru. To sú neprimerané očakávania, ale citlivý človek dokáže pri stretnutí so zobrazením toho obdobia prežiť, aká to bola rana aj pre našu spoločenskú dôstojnosť, pre naše túžby samostatne si spravovať krajinu, mať svoje ideály,“ povedala sociologička Sociologického ústavu SAV Zuzana Kusá.
Podľa nej záleží na tom, ako sa minulosť mladým ľuďom sprostredkúva. „Či ich nenútime do určitého šablónového videnia týchto udalostí a do politických interpretácií, alebo im necháme na základe umeleckých diel možnosť prežiť to aj citovo a nielen rozumovo,“ vysvetlila.
Zastavenie demokratizačného procesu
Pred 58 rokmi päť armád Varšavskej zmluvy – Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska – vstúpilo na územie vtedajšieho socialistického Československa. Ich invázia zastavila reformný a demokratizačný proces známy ako Pražská jar.
Okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) z augusta 1968 sa v Slovenskej republike pripomína ako pamätný deň.
Poslanci Národnej rady SR 3. novembra 2020 totiž rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. Invázia si vyžiadala do konca roku 1968 na Slovensku životy 38 osôb.
V ten istý deň poslanci odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný deň – Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.
Zomrelo vyše štyristo ľudí
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny a začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Zúčastnilo sa na nej 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Už počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave 21. augusta si vyžiadali napríklad životy Danky Košanovej, Jána Holíka či Stanislava Siváka.
Na druhý deň, 22. augusta, počas demonštrácie na Námestí SNP spustili vojaci streľbu, v dôsledku ktorej zomrel vtedy len 16-ročný Peter Legner, neskôr zraneniam podľahol aj Jozef Szvityel. Na území Československa zomrelo v dôsledku okupácie celkovo 406 ľudí.
Spoločnosť túžila po demokratizácii
Hlavnou úlohou invázie bolo zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na čele procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ).
Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.
Demokratizačný proces nachádzal pozitívny ohlas v celej spoločnosti, čo bol však aj dôvod, prečo sa o situáciu v ČSSR začali zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou.
O dva dni neskôr, 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína – právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.
Prijatie tzv. Moskovského protokolu
O okupácii sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy.
Pod tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Dubčeka a aj ďalších vedúcich predstaviteľov KSČ násilne previezli do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania.
Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v ČSSR legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti – Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Obdobie normalizácie
Okupácia a pobyt sovietskych vojsk úplne zastavili reformný proces v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začalo sa obdobie normalizácie.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Odchod sovietskych vojsk sa začal až 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.
O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.
