Európska komisia (EK) v stredu (26. 3.) predstavila stratégiu pre zvládanie kríz a hrozieb. Mala by posilniť schopnosť EÚ predvídať ich a predchádzať im a rýchlo na ne reagovať. Hovorí aj o zásobách jedla či opatreniach v prípade povodní.
Stratégia „prichádza v období, keď Európska únia čelí čoraz zložitejším krízam a výzvam, ktoré nemožno ignorovať, od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetických bezpečnostných hrozieb, manipulácie a zasahovania zo zahraničia až po klimatické zmeny a prírodné katastrofy“, stojí v tlačovej správe.
„Nové skutočnosti si vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať, aby zabránili krízam a rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe,“ okomentovala stratégiu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali podľa von der Leyenovej vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny postihnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas. Dodala tiež, EÚ je pripravená „podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a živobytia“.
Zásoby na tri dni
Stratégia, ktorú predstavila podpredsedníčka komisie Roxana Minzatuová, uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť.
Zabezpečuje tiež kontinuitu základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilňuje pripravenosť populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.
Päť rokov od začiatku pandémie choroby covid-19 a viac ako tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu chce Európska únia ukázať, že zvládne krízu, poznamenal k novému návrhu bruselský server Politico.
Pripomenul tiež, že každý občan EÚ by si podľa stratégie mal pripraviť dostatok potravín, aby v prípade krízy vydržal aspoň 72 hodín. „Počiatočné obdobie je v prípade mimoriadneho narušenia najdôležitejšie,“ uviedla v tejto súvislosti EK.
Riziká, ktoré stratégia uvádza, môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy. Ako aj katastrofy spôsobené ľuďmi – priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémia.
Medzi ďalšie riziká komisie patria hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom.
