Do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudlo 10 nových prvkov a aktivít. Naďalej živé zostávajú zdobené kraslice, ručná sklárska výroba, železničné parné dedičstvo, paličkovaná čipka z Gemera, volské záprahy či jedlo s názvom Čipkárskô.
Do národného zoznamu pribudlo aj tradičné ovčiarstvo. Chovateľ oviec a bača Vladimír Ondrík sa mu venuje 31 rokov.
„Naša práca je dosť náročná, ráno o tretej vstávate, treba podojiť, treba pocediť, treba zakľagac mlieko, urobiť syr treba, treba údiť, treba drevo narychtovať, treba ošetrovať ovce a na obed znova to isté,“ vymenoval Ondrík.
Nehmotnému dedičstvu sa v reportáži v Správach :24 venovala redaktorka Barbora Žiačiková:
V Hrušove sa nevestám spieva v deň svadby pri východe Slnka už 300 rokov. „Zídeme sa v dome nevesty a začneme spievať vonku pred jej domom piesne, ktoré sú príslušné k tejto tradícii. Potom, keď dospievame, nás pozve dovnútra, kde kde máme pohostenie,“ opisuje spievanie na zore v Hrušove Anna Brlošová.
Kroj s bohatou výzdobou
Etnológov zaujala aj bohatá výzdoba ženského kroja z čilejkárskeho mikroregiónu, ktorý je súčasťou Tekova.
„Výbavy boli veľmi drahé, tie staré mamy a mamy si naozaj museli od úst odtŕhať, aby mohli spraviť výbavu tým svojim dcéram a keď ich nedajbože mali tri alebo aj päť,“ priblížila Jozefína Mäsiarová, ktorá sa venuje výzdobe ženského čilejkárskeho odevu.
„Čím sú známe, tými tzv. blingáčmi, čo sa tak leskne. A ony proste boli hrdé a mali na to,“ povedala nám o čilejkárskej výzdobe odevu Mária Svidníková.
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva vznikol pred 14 rokmi a za ten čas doň zapísali takmer 60 prvkov a aktivít.
„Musí to byť živé, musí to mať kontinuitu, ktorá sa udržiava odovzdávaním z generácie na generáciu, aby to bolo zachované. Nesmie to byť zneužité komerčne, je tých kritérií viac,“ vysvetlil generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.
„Sú vďační za to, že to robíme takouto formou a že to robíme v podstate tak, že sa naživo stretneme s tými ľuďmi a že nepošleme len mail, ale že udržiavame to, čo by sme mali udržiavať a to je ten ľudský kontakt,“ myslí si ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
