Spojené štáty a Čína sa dohodli na výraznom znížení dodatočných ciel a na 90 dní prerušia výber väčšiny z nich. Po víkendovom rokovaní v Ženeve to v pondelok (12. 5.) oznámil americký minister financií Scott Bessent.
Dohoda predpokladá, že základné clo bude predstavovať desať percent, Američania ale ponechajú v platnosti 20-percentné clo zavedené kvôli fentanylu. Čína by tak mala pri dovoze z USA vyberať desaťpercentné clo, zatiaľ čo Spojené štáty pri dovoze z Číny clo 30 percent, uviedla agentúra Reuters.
„Obe krajiny veľmi dobre obhajovali svoje národné záujmy,“ povedal Bessent. „Obaja máme záujem na vyváženom obchode a Spojené štáty budú aj naďalej smerovať k tomuto cieľu,“ pokračoval minister, po ktorého boku stál obchodný splnomocnenec americkej vlády Jamieson Greer. Washington aj Peking sa usilujú o ukončenie colnej vojny, ktorá kvôli abnormálne vysokým clám znamená faktické obchodné embargo.
Reportáž o clách medzi USA a Čínou v relácii Aktuálne :24 spracovala redaktorka Alexandra Zetková:
Postupné zavádzanie ciel
Americký prezident Donald Trump od svojho januárového nástupu do funkcie zvýšil clá na väčšinu dovozu z Číny, postupne až na 145 percent. Čína odpovedala protiopatrením a postupne clo pri mnohých položkách dovážaných z USA zvýšila až na 125 percent. Trump zavádzal clá už za svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 a jeho nástupca Joe Biden potom zaviedol ešte ďalšie clá.
„Bessent pred časom spomenul, že súčasná situácia je neudržateľná, a preto skôr či neskôr dôjde k dohode,“ povedal ČTK analytik XTB Tomáš Vranka. „Na americkú administratívu samozrejme tlačila aj rada vplyvných osobností zo sveta amerického biznisu. Zástupcovia amerických obchodných reťazcov Walmart a Target sa dokonca zišli s Donaldom Trumpom a varovali ho, že ak bude situácia pokračovať, regály v obchodoch sa postupne vyprázdnia, „dodal.
Spojené štáty a Čína sú dve najväčšie ekonomiky na svete. Obchodná vojna medzi oboma krajinami zhoršila výhľad globálnej ekonomiky a rozkolísala svetové finančné trhy. Schôdzka v Ženeve bola prvým osobným stretnutím medzi vysokými ekonomickými predstaviteľmi USA a Číny odvtedy, ako sa Trump po štvorročnej pauze vrátiť do prezidentského úradu.
„Mali sme veľmi produktívne rozhovory a ja si myslím, že k veľmi pozitívnemu procesu významne prispelo miesto konania tu pri Ženevskom jazere,“ povedal Bessent.
Zastavenie obchodu
Colný spor zastavil medzi Čínou a Spojenými štátmi obojsmerný obchod v hodnote takmer 600 miliárd dolárov (približne 558 miliárd eur). Narušil dodávateľské reťazce, vyvolal obavy zo stagnácie a niekde viedol aj k prepúšťaniu. Stagnácia je rast cien pri stagnácii ekonomickej aktivity. Správa o dosiahnutí predbežnej dohody podporila ceny akcií v Číne aj v Európe. Rast pred začiatkom obchodovania signalizovali tiež americké akcie.
Donald Trump začal clá zavádzať kvôli tomu, že Spojené štáty majú s mnohými krajinami dlhodobo vysoký obchodný deficit, ktorý podľa prezidenta neodráža spravodlivé obchodné podmienky.
Trump zaviedol základné desaťpercentné clo, ktoré sa vzťahuje na väčšinu krajín, a k nemu ešte zaviedol vyššie clá individuálne pre každú krajinu. Trump ich označuje za recipročné, aj keď presne nezodpovedajú clám, ktoré vyberajú tie ktoré krajiny. Podľa Trumpa tieto tzv. recipročné clá odrážajú aj netarifné sadzby a rôzne exportné stimuly, ktoré poškodzujú a pokrivujú voľný trh.
Čínu Trump viní aj z toho, že nerobí dosť, aby zabránila pašovaniu fentanylu do Spojených štátov. Táto droga podľa prezidenta v USA spôsobuje krízu a má na svedomí množstvo mŕtvych. Biely dom tvrdí, že z Číny pochádzajú látky používané na výrobu tohto opioidu.
