Na hlavný obsah

Najmodernejší parný rušeň minulosti žije vďaka nadšencom: Prevádzku ukončili v 70. rokoch, teraz chystajú prvú jazdu

Albatros zostrojili v 50. rokoch vďaka tomu, že meškala elektrifikácia.

Najmodernejší parný rušeň minulosti žije vďaka nadšencom: Prevádzku ukončili v 70. rokoch, teraz chystajú prvú jazdu
Predseda klubu opravuje rušeň Albatros. Foto: STVR

Najmodernejšia, najrýchlejšia aj najkrajšia parná mašina – takto opisujú historický rušeň Albatros nadšenci, ktorí sa oň už roky starajú. Ide o jediný prevádzkyschopný rušeň, ktorý z celej výrobnej série v Československu zostal. Reportáž vznikla v rámci workshopu o mobilnej žurnalistike kreatívneho centra STVR.

Dvetisícsedemsto koní, rýchlosť 120 kilometrov za hodinu a váha bezmála 200 ton. To sú parametre rušňa, ktorý pomenovali Albatros. V celom Československu vyrobili len 15 kusov. “Aktuálne je posledný prevádzkyschopný, dochovali sa tri,“ povedal člen Albatros klubu Dominik Klimko.

“Tých 15 kusov nových strojov bolo do roka vyprojektovaných a vyrobených. To je na dnešné pomery nepredstaviteľné,“ uviedol predseda Albatros klubu Jaroslav Vereš.

“Oficiálne bol odovzdaný do prevádzky na Štedrý deň 24. decembra 1954, takže to bol taký vianočný darček,“ zhodnotil Klimko.

Albatros zostrojili v 50. rokoch, a to len vďaka tomu, že meškala elektrifikácia. “Jazdili na neelektrifikovaných tratiach a hlavne jazdili medzi Prahou a Bratislavou. Keď sa tento ťah zelektrifikoval, tak potom jazdili skôr na Žilinu, kde elektrifikácia nebola. Robili denné obraty 900 kilometrov, to je obrovské číslo,“ prezradil Vereš.

Historickému rušňu Albatrosu sa v Ranných správach venovala Ivana Leferovičová:

Zdroj: STVR

Prvá jazda po prevádzkovej prestávke

Prevádzku Albatrosa ukončili v 70. rokoch. V depe sa zoskupili ľudia, ktorí začali rušeň opravovať. Parnú mašinu tak doslova zachránilo a naďalej zachraňuje ich nadšenie. “Albatros bol vytipovaný ako mašina, ktorá má budúcnosť a nie v šrote,“ vyhlásil Vereš.

Albatrosa opravujú členovia rovnomenného klubu už tretí rok. Aktuálne pracujú na tzv. dymnici. “Je to rúra, ktorou je zakončený kotol a ktorá je na mašine na to, lebo cez ňu prechádza dym zo spáleného uhlia,“ vysvetlil Vereš.

“Odmalička ma bavili vlaky. Fascinovalo ma to vždy, bolo to jedno z mojich hobby,“ povedal člen Albatros klubu Jaro Filip.

“Je to náročné, chce to celého človeka. Hlavne je to súčasť života. Je to neuveriteľne veľa komponentov, súčiastok, výrobkov na zákazku, teraz sa to už blíži do finále,“ uznal Vereš.

A na prvej jazde po prevádzkovej prestávke by mal farebný Albatros zažiariť symbolicky na Mikuláša tohto roka.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko