Dnes sa informácie šíria rýchlosťou jedného kliknutia a spolu s nimi aj strach. Ako rozoznať, čo je reálne riziko a čo len nafúknutá panika? Aj to je dnes kľúčová finančná zručnosť.
Za posledných 30 rokov si finančný a bankový sektor prešiel množstvom situácií, v ktorých ľudia podliehali panike. „Tých situácií bolo pomerne veľa,“ zhodnotil ekonomický novinár Ľuboslav Kačalka.
„Začnem zhruba v roku 2000, vtedy spľasla technologická bublina. To sa bežných ľudí až nedotklo, pretože nastala situácia predovšetkým na trhoch. V tom období však Slováci riešili úplne iné problémy, pretože sme tu mali krachy domácich bánk, padli nebankovky. Toto všetko boli situácie, ktoré Slovákov vydesili možno viac ako dianie na burze,“ uviedol Kačalka.
„Napríklad na Slovensku bol najznámejší krach spoločnosti BMG Invest. To bol nebankový subjekt, ktorý nebol pod reguláciou a tam sme zažili, že ľudia sa snažili masívne vyberať vklady, čo sa im samozrejme nepodarilo. Neviem, či vôbec dodnes je celá táto téma uzavretá,“ zaspomínal bývalý guvernér NBS Ivan Šramko.
„Zažili sme v 90. rokoch a na začiatku 2000 taktiež menšie problémy v komerčných bankách, ktoré ale neboli nejakým spôsobom racionálne zdôvodnené. Bola to skôr otázka nejakých dezinformácií a stalo sa, že pár dní boli veľké rady pred týmito bankami, ale neskôr sa to ukľudnilo,“ doplnil Šramko.
Téme sme sa venovali v relácii Peniaze:
Čo riešia ľudia v bankách
Čo sa deje v hlavách ľudí, ktorí si situáciami prechádzajú a čo musia v tom čase riešiť zodpovední ľudia v bankách?
„Klienti majú v hlave zmätok a snažia sa zachrániť si svoje peniaze a panikária, a preto sa postavia do radu pred banku. Ale, samozrejme, v týchto časoch by to už tak vôbec nebolo. Videli sme, keď skrachovala v Spojených štátoch banka, že už tam absolútne nikto pred ňou nestál a boli to len elektronické výbery peňazí. Samozrejme, manažéri týchto inštitúcií sa snažia, ak to teda dokážu, vysvetľovať, že žiaden dôvod na paniku nie je a snažia sa ekonomicky argumentovať, že banka je zdravá,“ pokračoval Šramko.
Počas posledných rokov sa história nevyhla aj ďalším krízam. „V Európe sa potom veľké problémy objavili skrz Grécko, ktoré sa ocitlo v dlhových problémoch,“ pripomenul Kačalka.
„Na druhej strane treba povedať, že vlády a centrálne banky dokázali tento problém zvládnuť. To znamená, že vydali mimoriadne opatrenia na to, aby ľudia nepanikárili a nevyberali peniaze z bánk. Dokonca v Írsku boli prisľúbené neobmedzené garancie na vklady, v mnohých krajinách sa garantované vklady zvýšili,“ uviedol Šramko.
Krízy, vojny a nepredvídateľné situácie
V tom čase dokonca grécka vláda zakázala výbery z bánk. „Ďalšou veľkou krízou bol covid. Tam opäť nedochádzalo priamo k útokom na banky, ale skôr ekonomika sa ocitla v problémoch, nadviazala na to následne vojna na Ukrajine. Keď príde vojnový konflikt, tak ľudia v prvom momente čo urobia? Utekajú do banky, utekajú do bankomatov a vyberajú si peniaze a snažia sa ideálne opustiť tú krajinu, čiže toto bol ďalší taký útok,“ konštatoval Kačalka.
Svet, ale aj Slovensko, teda počas posledných 30 rokov neustále prechádza nejakými krízami, vojnami či nepredvídateľnými situáciami. „Donald Trump v podstate nielen útokom na Irán, ale celkovo svojím pôsobením v úrade spôsobuje paniku na trhoch,“ povedal Kačalka.
„Banky musia mať vyšší kapitál na ochranu svojich záväzkov, musia mať ďaleko lepšiu reguláciu, sú ďaleko prísnejšie pravidlá na riadenie aktív a pasív, čo samozrejme zase dáva väčšiu istotu, že banky dokážu aj v takýchto komplikovaných časoch bez problémov prežiť,“ dodal Šramko.
