Viac turistov, ale aj viac výdavkov a problémov. Kúpeľné mestá a obce ročne navštívia tisíce hostí. Samosprávy vynakladajú viac peňazí na svoj chod. Roky preto žiadajú o zlepšenie svojho postavenia. Pomôcť by im mohol špeciálny štatút. V praxi by to znamenalo napríklad viac financií a menej byrokracie.
Medzi kúpeľné mestá patrí aj Sliač. Do tunajších kúpeľov prichádzajú ľudia so srdcovo-cievnymi problémami. Liečiť sa, ale aj spoznávať región.
Mesto Sliač má len niečo vyše 4 800 obyvateľov. Ročne však do tunajších kúpeľov príde viac ako sedemtisíc hostí.
Viac kúpeľných hostí a návštevníkov zvyšuje turizmus, ale aj výdavky pre mestá. „Na smeti máme väčšie náklady, na elektrickú energiu, na investície do osvetlenia. Problém s kanalizáciou, tie minerály sa usádzajú v kanalizácii, takže máme oveľa väčšie náklady na údržbu,“ vymenovala primátorka mesta Ľubica Balgová.
Na Slovensku je 21 kúpeľných samospráv, v ktorých žije takmer 97-tisíc obyvateľov. Mestá a obce zabezpečujú služby nielen pre domácich, ale aj pre kúpeľných hostí.
„Skladáme sa z miestnych daní na kultúrne programy, aby sme udržali turistov. A to ešte nehovoríme o tom, že všetko má byť všade upratané a krásne,“ skonštatoval primátor Piešťan Peter Jančovič.
Výdavkom kúpeľov sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Martina Jančiarová:
Riešením by mohol byť špeciálny štatút pre kúpeľné obce. „Aby boli zvýhodnení finančne, ale aj nefinančne. Pri pozemkových úpravách, pri územných plánoch, pri eurofondových projektoch, pri budovaní vodovodov, kanalizácií,“ uviedol splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.
„Je veľmi dôležité, aby sme nerozvíjali osobitne kúpeľné územie a osobitne kúpeľné mesto. Ale máme fungovať spoločne,“ vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Kúpele Sliač Martin Beňuch.
O podobe štatútu rokujú ministerstvá vnútra a zdravotníctva so samosprávami a kúpeľmi. Do legislatívneho procesu by sa návrh mohol dostať na jeseň.
