Pán Lukáš je nevidiaci. Pred časom si objednal rekonštrukčné práce na svojom dome. Majster si vypýtal zálohu, potom ďalšiu, a ešte jednu. Výsledky práce ale nevidno. Šlo len o obyčajnú neserióznosť, alebo majster vedome zneužil zraniteľnosť nevidiaceho človeka?
Minulý rok si pán Lukáš, ktorý je nevidiaci, objednal stavebné práce na svojom rodinnom dome. „Cez leto som si chcel dať zrekonštruovať dom na takej ľahšej úrovni,“ priblížil Lukáš Both.
Firmu našiel jednoducho – u suseda. „Poprosil som pána, ktorý tam robil, či by po ukončení tých prác nešiel ku mne spraviť sokel. On si to obhliadol, povedal, že jasné, je to jednoduchá práca na týždeň a ako dokončí u suseda, tak hneď príde, len sa presunie lešenie a hneď, že to spraví,“ opísal pán Lukáš.
Dohodli sa na cene, termíne aj rozsahu prác. Podpísali zmluvu a pán Lukáš na zálohách zaplatil viac ako dvetisíc eur.
„Podpísali sme zmluvu, dva exempláre, kde potom on si zobral obidva. Čo som zistil až potom, pretože som to nevidel, a to mi až potom žena povedala, že on si zobral tie zmluvy obidve a nám tu nechal len taký papier, kde si robil poznámky, kde to bolo popísané,“ priblížil.
„Prvých 1 200 eur zobral za materiál, to bola záloha, potom druhýkrát zobral 900 eur za prácu a nakoniec ešte vypýtal 200 eur teda za obkladačky,“ povedal Lukáš Both.
Posunuté termíny
Termíny sa posúvali, výhovorky pribúdali. Pán Lukáš čakal, volal, urgoval. Namiesto robotníkov však prišlo len ticho.
„Termín posunul asi štyrikrát s tým, že má sklzy, nestíha. Ja som bol s tým vždy v poriadku, hlavne nech to stihne do zimy. To bola moja jediná podmienka. Naťahovalo sa to až do začiatku augusta, telefonoval som mu a telefonoval a bombardoval som ho a vôbec sa neozýval,“ povedal pán Lukáš.
Obrátil sa preto na políciu. „Policajti to uzatvorili s tým, že nejaká nedbanlivosť,“ opísal.
„Dal som to k súdu, najskôr na neho ako na právnickú osobu, čo mi zamietli a odporučili mi, aby som naňho podal ako na fyzickú osobu, že odstupujem od tej zmluvy a že ide na súd na vydanie platobného príkazu, aby mi to vrátil, s tým, že mu tam nabiehajú aj úroky z omeškania,“ priblížil pán Lukáš.
Konateľ stavebnej firmy stretnutie odmietol, telefonicky však uviedol, že prípad rieši. Tvrdí, že práce začal, no na mieste sme nič nenašli.
„Riešime to s jeho právničkou, je to v našej kompetencii. Nechcem sa k tomu vyjadrovať , nechcem to verejne, my si to vybavíme s právničkou a s ním,“ povedal konateľ PA&BI s.r.o. Pavol Bizoň. Zároveň vyhlásil, že rekonštrukčné práce tam boli začaté. „Prípravu som tam spravil,“ tvrdí.
Dôležitá je obozretnosť
Prípad pána Lukáša ukazuje, že pri stavebných prácach treba byť obozretný a zárukou nie je ani odporúčanie spokojného suseda.
„Ak ste hendikepovaný, tak určite treba nejakú inú osobu, ktorá sa pomôže pozrieť, či ten subjekt je zodpovedný, či nemá dlhy na sociálnej poisťovni, či nemá dlhy na daňovom úrade. Teraz máme finstat, tam sa dá to pozrieť veľmi jednoducho. Je veľmi dôležité preverovať, s kým uzatvárate ten obchod,“ informoval nezávislý advokát Milan Ficek.
V obozretnosti však treba pokračovať aj vtedy, keď si firma začne pýtať peniaze vopred. „Čo sa týka záloh, vždy si treba pozrieť, aká je zmluva. Keď dodávateľ nemá peniaze, dá sa dať záloha, ale nie pod tlakom a nie hneď vysokú. Môžeme na práce, ktoré sú nevyhnutné, ale vždy si pýtať potvrdenie, na účet a s potvrdením, že išli peniaze dodávateľovi s podpisom,“ poradila Lucia Wirdzek zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.
„Neplatiť veľmi vysoké zálohy hneď vopred. Skôr sa dohodnúť po častiach. Človek príde, urobí nejakú prácu, zaplatíte mu časť a následne, keď to dokončí, neplatiť vopred hneď celú sumu. Máte väčšiu istotu, že potom nedôjde k nejakému omylu alebo podvodu alebo, že vás niekto oberie o peniaze,“ skonštatoval nezávislý advokát.
Keď dodávateľ prestane komunikovať, tak je vhodné písomne ho vyzvať na plnenie, lebo on v podstate porušil zmluvu, dať mu nejakú sedemdňovú lehotu, že odstupuje od zmluvy, a že keď už nebude reagovať, tak zostávajú len kontrolné orgány, na ktoré sa spotrebiteľ môže obrátiť,“ vyhlásila Lucia Wirdzek.
Žaloba a trestné oznámenie
„Napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, prípadne aj polícia, alternatívne riešenie sporov ako forma mimosúdneho riešenia alebo aj súd už potom na koniec,“ doplnila.
„Pokiaľ subjekt zálohu nevráti, môžete podať žalobu na súd a tak isto je za určitých okolností možné podať aj trestné oznámenie, ale tam už je dôležité posudzovať to, či tá osoba bola uvedená do omylu,“ vysvetlil Ficek.
„Nie pri každej zmluve, keď vám niekto nevykoná dielo, ide automaticky o trestný čin. Policajtom treba uviesť okolnosti, ako k tomu došlo, ako ste sa so subjektom spoznali, že kde je ten omyl, ktorý tá osoba využila, na základe, ktorého potom došlo k tomu trestnému činu podvodu,“ priblížil.
Problém predstavujú zmluvy
V prípade pána Lukáša zohrala kľúčovú úlohu zmluva, ktorú si pre svoj zdravotný stav nemohol skontrolovať a nedostal ani jej podpísanú kópiu. Neočakával, že niekto by bol schopný zneužiť jeho hendikep.
„Čo sa týka služieb, nielen stavebných, ale všeobecne, keď si dohaduje nevidiaci človek, tak veľkým problémom sú zmluvy, pretože bežnú zmluvu si nevidiaci nevie pozrieť,“ informovala PR manažérka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Eliška Fričovská.
„Je dôležité, aby sa dohodol na tom, že si tú zmluvu pozrie tak, ako je pre neho prístupný spôsob. Buď si naskenuje zmluvu, ktorá je fyzická alebo si dohodne s danou firmou to, že mu ju pošlú mailom a on už si ju vie potom v počítači pozrieť,“ doplnila Fričovská.
Podľa nezávislého advokáta, hoci situácia pána Lukáša vyzerá zložito, právne je spor pomerne priamočiary – stačí preukázať, že peniaze boli vyplatené a dielo nebolo dodané.
„Pokiaľ vydá súd platobný rozkaz, rozsudok máte lehotu na plnenie. Obyčajne býva trojdňová. Pokiaľ to nesplní ten subjekt nezaplatí, tak ten platobný rozkaz, rozsudok sa stáva právoplatným a vy môžete ísť na exekúciu,“ uviedol Ficek.
Konať treba ihneď
„Potom nastupuje exekútor, ktorý zablokuje účty tomuto človeku. Ak má nejaký majetok, tak aj ten môže zablokovať . Nie je to veľmi vysoká suma, tým pádom vymožiteľnosť je jednoduchšia, pretože pri tých vyšších sumách sa ťažšie vymáhajú pohľadávky,“priblížil nezávislý advokát.
„Netreba čakať, treba čo najskôr riešiť tie situácie. Nespoliehať sa na to, že má trojročnú premlčaciu lehotu, lebo to je veľmi dlhá lehota, za ten čas sa môže čokoľvek stať. Treba akonáhle vám ten subjekt nezaplatí, treba to riešiť, či už výzvou alebo žalobou,“ dodal Ficek.
Aj keď sú právne kroky jasné, reálna vymožiteľnosť peňazí môže byť problém, najmä ak dodávateľ nemá majetok alebo je nedostupný.
„Akýkoľvek doklad je relevantný. Len ide o to, že on aj môže ten súd vyhrať, ale potom ak ten dodávateľ je bez peňazí alebo ho nevedia dosiahnuť ani kontrolné orgány, tá vymožiteľnosť práva je skoro nulová,“ vysvetlila Lucia Wirdzek.
Individuálne zlyhanie
Podľa Únie nevidiacich ide skôr o individuálne zlyhanie než o systémový problém. „Práve ten Lukášov problém, my o ňom vieme, my sa domnievame, že asi je to skôr taký individuálny problém. Lukáš bol bohužiaľ uvedený do omylu. Takéto situácie sa z času na čas dejú, ale nie je to pravidlo,“ povedala Fričovská.
„Naša právnička mu pomáha riešiť tento prípad. Negatívny a nekalý prístup podnikateľov sa samozrejme z času na čas stane, ale skôr je to prístup, že sa to stane bežnému občanovi, tak sa stane aj ľuďom, ktorí sú zraniteľní. To nie sú len nevidiaci a slabozrakí, ale aj seniori a iné zraniteľné skupiny ľudí, ktorých vie niekto, kto má na to odvahu a osobné danosti, obabrať,“ doplnila.
„Neviem, či to plánoval dopredu. Myslím si, že asi áno, pretože jemu horelo pod zadkom a potreboval narýchlo peniaze. Ak mal sklzy, určite vedel, že to nebude stíhať,“ povedal Lukáš Both.
Pokiaľ by jednal seriózne, tak by mi povedal: ‚pán Both, nestíham to, nemôžem túto vašu prácu prijať‘. Videl nevidiaceho človeka, ktorý sa nebude mať ako brániť a neviem, či on predpokladal, že zabudnem na neho a vykašlem sa na to, alebo či to nechám tak,“ uzavrel pán Lukáš.
