Rušenie pobočiek pôšt vyvolalo vlnu nevôle naprieč celým Slovenskom. Protestovali samosprávy, ľudia spisovali petície.
Zlučovanie či presun poštových služieb spôsobuje nemalé problémy aj seniorom či ľuďom s pohybovými problémami. Nie všetky nástupnícke pošty majú totiž bezbariérový prístup.
Marta Bartková má ľavú nohu ochrnutú od malička. Osudnou sa jej stala detská obrna, ktorú prekonala ako ročné dievčatko.
A hoci sa s celoživotným hendikepom pasuje s úsmevom, bez pomôcok v podobe ortézy, bariel, prípadne vychádzkovej palice chodiť nevie. Na dlhšie presuny používa elektrický bicykel.
Prehadzovanie zodpovednosti
Pred transformáciou Slovenskej pošty sa mohla pani Bartková bez problémov dostať do pobočky so svojím trojkolesovým pomocníkom. Po jej zrušení sa pre ňu nástupníckou poštou stala Pošta 2.
„Nechali pre mňa jedinú poštu košickú dvojku, ktorá nemá prístupovú cestu. Pre mňa ako telesne ťažko postihnutú osobu. Neviem, čo to je za riešenie, neviem sa tam dostať ani pod schody,“ priblížila pani Bartková.
„Parkovisko ani prístupová cesta k danej pobočke nie je vlastníctvom Slovenskej pošty, jej vlastníkom je ministerstvo hospodárstva,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Peterová.
Napriek tomu, že sme tlačový odbor ministerstva viackrát kontaktovali mailom, telefonicky aj SMS správami, do uzávierky relácie sme odpovede nedostali.
„Ako horúci zemiak prehadzujú zodpovednosť vždy na niekoho iného. Konštruktívne riešenie je podľa mňa spojiť sa s vlastníkom cesty a dohodnúť proces rekonštrukcie, keďže bráni vstupu do budovy pošty,“ uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Keďže v priebehu uplynulého roka Slovenská pošta pre nerentabilnosť zrušila 45 pobočiek v okresných a krajských mestách, nespokojní obyvatelia začali spisovať petície.
„Znížil sa komfort služieb, navyše sa rozhodlo, že táto pošta bude zrušená a na 40-tisíc obyvateľov zhruba zostane jedna pošta,“ povedal predseda petičného výboru v Košiciach Ladislav Rovinský.
„Seniori musia ísť aj niekoľko kilometrov a boja sa ísť bez sprievodu. Je na škodu, že s Jednotou dôchodcov na Slovensku nikto nekomunikuje, keď robí takéto rázne opatrenia na úkor dostupnosti,“ uviedol predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian.
Služby vieme vybaviť aj u doručovateľa
Slovenská pošta má na Slovensku 1 319 pobočiek, z ktorých je vyše tisíc stratových. „Redukcia pobočkovej siete neznamená zníženie dostupnosti poštových služieb. Dostupnosť nezávisí ani tak od počtu pobočiek, ale od siete našich doručovateľov. A táto sieť sa nijako nemení,“ vysvetlila hovorkyňa Peterová.
Podľa pošty vieme u doručovateľa vybaviť viac ako 90 percent služieb. Vrátane výplaty poštového poukazu, poslania listu, balíka a od začiatku roka 2026 je po novom bezplatne k dispozícii aj služba opakované doručenie a presmerovanie zásielky.
V prípade, že si v schránke nájdem tzv. žltý lístok, nemusím hneď utekať na poštu. „Stačí zdvihnúť telefón a zavolať na zákaznícke centrum Slovenskej pošty a požiadať poštu o opakované doručenie tejto zásielky. Buď na tú istú adresu alebo na inú adresu. Hovoríme tomu presmerovanie zásielky,“ vysvetlila Peterová.
Pani Bartková však nie je jediná, ktorá o takejto službe nevie. „Všetky doporučené zásielky, tým, že nie som stále tu, mi hádžu do schránky a musím si ísť na poštu Košice 2,“ povedala pani Bartková.
„Či už sú to starší ľudia alebo ľudia, ktorí poštu majú naozaj ďaleko alebo sú to ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo s nejakým pohybovým problémom, dnes už na poštu ísť nemusia. Vybavia si služby buď online alebo priamo u doručovateľa,“ uviedla Peterová.
Nepomohli ani petície
Okrem petície v Košiciach boli pre rušenie pobočiek Slovenskej pošte doručené ďalšie štyri petície z troch rôznych miest. Všetky boli kompetentným úradom vyhodnotené ako neopodstatnené.
„Slovenská pošta petície nevyhodnocuje, ale iba posúva na vyhodnotenie svojmu regulátorovi, a tak sme to aj spravili,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty.
„Úrad posudzuje každý návrh na zrušenie z hľadiska súladu s požiadavkami na kvalitu univerzálnej služby. Pri návrhoch sa posudzuje dopad na užívateľov a zachovanie prístupu k univerzálnej službe, najmä územná dostupnosť a zabezpečenie dodávania poštových zásielok po zrušení pošty,“ priblížila Simona Hyravá z Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Jednoducho povedané, ak je pošta od obce obývanej minimálne 25 obyvateľmi vzdialená najviac desať kilometrov a v mestách je na každých aj začatých 22-tisíc obyvateľov najmenej jedna pošta, požiadavky na dostupnosť služby sú podľa zákona splnené.
A hoci pošta tvrdí, že množstvo záležitostí vieme vybaviť mimo kamenných pobočiek, niektorí to vidia inak. „Čokoľvek pošta urobí, nenahradí to služby, ktoré tu boli poskytované,“ doplnil Ladislav Rovinský.
„Optimalizácia pobočkovej siete v Košiciach ukázala, že dostupnosť služieb sa nijako neznížila a ak sa niečo znížilo, tak to bola návštevnosť pobočiek. V Košiciach sa nám znížila v novembri o 12-tisíc v porovnaní s mesiacmi pred redukciou,“ priblížila hovorkyňa Slovenskej pošty Peterová.
V ceste jej zavadzia kôš na odpadky
Pani Bartková patrí k ľuďom, ktorí napriek hendikepu chcú žiť a fungovať plnohodnotne. A k tomu patrí aj štandardná návšteva pošty. Paradoxom je, že aj keď prekonala skutočne rozbitú cestu a parkovisko, vybudovanú rampu použiť nevedela.
„Tam, kde by som mala mať priechod, oni dali kôš, takže už ďalej neviem ísť. Musím zostúpiť, ten bicykel nejako nasmerovať, aby som vôbec vošla,“ uviedla pani Bartková.
„Slovenská pošta neevidovala žiadnu sťažnosť, že by bol prístup na pobočku niečím blokovaný. Ak by sme vedeli o tomto probléme alebo dostali takýto podnet, tak ho budeme bezodkladne riešiť,“ skonštatovala Peterová.
„Stávajú sa takéto bizarnosti. Veľakrát prechádzame okolo bariér a nevieme si ich všimnúť, lebo to nemáme vo svojich mysliach uložené,“ doplnila Stavrovská.
Komisárka o náhradných riešeniach
Zatiaľ čo Slovenská pošta tvrdí, že tam, kde jej to vlastnícke vzťahy k budovám dovolia, bezbariérovosť dodržiava, komisárka to vidí inak. A náhradné riešenia sa jej nepozdávajú.
„Z pohľadu odstraňovania architektonických bariér a vstupov do budov pošty Slovenská pošta nie je vôbec ústretová, komunikujeme s ňou desať rokov a za desať rokov nemôžeme hodnotiť, že by nejakým radikálnym spôsobom riešila odstraňovanie bariér,“ skonštatovala Stavrovská.
„Ak ide o pobočku, ktorá nemá bezbariérový prístup a nie je možné ho tam vybudovať, v úrovni očí zdravotne hendikepovaného človeka je informácia s telefónnym číslom na pracovníka danej pobočky alebo je tam zvonček. Čiže sa spojí s pracovníkom danej pobočky a ten ho obslúži vonku,“ vysvetlila Eva Peterová.
Podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím však majú takíto ľudia právo na dôstojné vybavenie svojich záležitostí.
„Zabezpečenie zvončeka na privolanie zamestnanca pošty pod schody a vybaviť svoje záležitosti určite nie je spôsob, akým sa odstraňujú bariéry v zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím,“ doplnila Stavrovská.
Hoci odstraňovanie bariér nie je jednoduché, minimálne smetná nádoba, ktorá blokovala rampu, po našej urgencii zmizla. A ďalšiu pomoc prisľúbila aj komisárka.
„Pokiaľ ide o Poštu 2 v Košiciach, pôjdeme to osobne preveriť a následne môžeme vyvolať rokovanie s vlastníkom cesty a komunikovať o odstránení bariér,“ prisľúbila Stavrovská.
