Príprava tunela Karpaty pokračuje, čoskoro začnú robiť geologické vrty. Tunel s dĺžkou takmer dvanásť kilometrov má byť súčasťou obchvatu Bratislavy na úseku diaľnice D4.
Tunel Karpaty by mal viesť v blízkosti obcí Borinka a Marianka. Mariančania sa roky obávajú hluku, prašnosti či poklesu hodnoty ich domov.
„Ak to budú robiť, tak neviem, že či nebude veľa nákladných áut chodiť aj po Mariánke,“ obáva sa jeden z obyvateľov.
„Už keď nevyhnutne vyjde nad Mariankou tunel, tak treba ho chrániť od obce, a to oni nechceli spraviť. Obec proti tomu protestovala, ľudia namietali, že budú mať veľký hluk z toho, ako tunel vyjde z kopca, to nechceli zakryť,“ vysvetľoval ďalší z nich.
Príprave tunela Karpaty sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Samuel Rešetár:
„Podľa zistených dát Bratislavou za jeden mesiac prejde aj štvrť milióna nákladných vozidiel, pričom významnú časť tvorí tranzit medzi Českou republikou a Maďarskom. Po dokončení tunela a následne ďalších opatreniach je možno až 70 percent nákladnej dopravy vylúčiť z mesta Bratislavy,“ tvrdí hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Tomáš Ferenčák.
„Celá obrovská dopravná stavba okolo Bratislavy bude mať význam, pretože naozaj vtedy sa bude dať odbočiť, povedzme, zo Slovenska a obísť celú Bratislavu a pokračovať hore na severozápad, čiže vtedy to celé bude mať zmysel,“ povedal motoristický novinár Alexander Štefuca.
Podmienkou sú prieskumy
Podmienkou na pokračovanie v projekte je podrobný geologický a hydrogeologický prieskum, ktorý už štát zazmluvnil. Pripraví ho Združenie Karpaty.
„Zhotoviteľ spraví 176 vrtov, pričom niektoré budú slúžiť na pozorovanie, iné zase na vykonávanie skúšok a primárne samozrejme preto, aby sme zistili kompletné hydrogeologické, geologické prostredie,“ vysvetlil minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru-SD).
„Nám povie informácie, ktoré potrebujeme aj do ďalších fáz. Následne budú pokračovať ďalšie prípravné kroky, ďalšie konania a následne sa môže pristúpiť k realizácii,“ uviedol hovorca NDS Ferenčák.
Výstavba najdlhšieho tunela na Slovensku by mala stáť približne 1,7 miliardy eur. Financovať by sa mal cez PPP projekt.
