Na hlavný obsah

Rýchle otvorenie Hormuzu je v nedohľadne, viaceré krajiny sa pripravujú na krízové scenáre

Môžu tým viac prehĺbiť nerovnováhu.

Rýchle otvorenie Hormuzu je v nedohľadne, viaceré krajiny sa pripravujú na krízové scenáre
Americká armáda v pondelok začala blokádu lodí v Hormuze. Foto: TASR/AP/Rafiq Maqbool

V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe sa čoraz viac krajín pripravuje na krízové scenáre. Mnohé z nich zahŕňajú úsporu energií a naplnenie zásobníkov na maximum. Medzinárodný menový fond, Svetová banka aj Medzinárodná agentúra pre energiu však varujú pred hromadením energetických zásob a zákazom vývozu.

Apelujú na medzinárodné spoločenstvo, aby sa takémuto postupu vyhlo. Obávajú sa, že by sa tak ešte viac zhoršil doteraz najväčší šok na globálnom trhu s energiou.

Americká armáda v pondelok (13. 4.) začala blokádu lodí opúšťajúcich iránske prístavy a Teherán pohrozil odvetou voči prístavom svojich susedov v Perzskom zálive. Ceny ropy opäť vyskočili nad 100 dolárov za barel, čím svetové trhy reagujú na to, že vyhliadky na rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu sú v nedohľadne.

„Uvoľnili sme 400 miliónov barelov ropy, čo je najviac v histórii, no to len zmierňuje bolesť, skonštatoval šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Pripomenul, že žiadna krajina nie je voči energetickej kríze imúnna.

„Je to ropa, je to zemný plyn, ale sú to aj ďalšie dôležité komodity, ako sú hnojivá, petrochemikálie, hélium a ďalšie. Rozsah problému je obrovský a krajiny ním budú trpieť, niektoré viac ako iné,“ dodal Birol.

Medzinárodná agentúra pre energiu, ktorá združuje vyše 30 štátov a monitoruje všetky energetické zariadenia v regióne Blízkeho východu, tvrdí, že tretina z poškodených zariadení na Blízkom východe utrpela vážne škody.

O energetickej kríze v Rádiožurnále informovala redaktorka Soňa Hagarová:

Zadržiavanie nerovnováhu prehlbuje

Šéf agentúry Birol naznačil, že niekoľko nemenovaných krajín zadržiava svoje energetické rezervy a zavádza obmedzenia vývozu, čím zhoršuje nerovnováhu. Podľa šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristaliny Georgievovej hromadenie ropy a plynu najviac bolí krajiny Ázie, Subsaharskej Afriky a Južného Pacifiku.

„Keď postupujeme koordinovane, dosah našich opatrení je väčší, preto budeme v tomto duchu spolupráce pokračovať,“ vyhlásila.

Birol pripomenul, že IEA je pripravená podniknúť ďalšie kroky. „Štyristo miliónov barelov ropy je len 20 percent našich rezerv, stále máme v zálohe zvyšných 80 percent,“ spresnil.

Vývoj situácie vrhá tieň na jarné zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré sa tento týždeň konajú vo Washingtone. Obe inštitúcie už avizovali, že očakávajú zníženie svojich prognóz globálneho rastu a naopak zvýšenie inflácie.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika