Sociálne siete sa stali miestom predaja a nákupu. Popri legálnom obchode však vytvárajú aj priestor pre podvodníkov, ktorí sa vydávajú za skutočných predajcov. Stačí ukradnutá identita, falošný profil a dôvera zákazníka. Peniaze odídu, objednaný tovar nikdy nepríde.
V reportáži sledujeme prípad predajkyne oblečenia, ktorej identitu niekto zneužil a jej zákazníčky pripravil o peniaze. Na konkrétnom príbehu budeme hľadať odpovede na otázky, ako podobné podvody fungujú a ako sa pred nimi chrániť.
„So sestrou sme mali dve zamestnania a popri zamestnaní sme budovali náš obchod. Dnes sa nám to podarilo už tak, že máme celkom peknú veľkú kamennú predajňu a máme jeden internetový obchod,“ uviedla majiteľka obchodu Margaréta Nyesová.
„Ona je skôr na predaj a keď sa jej to rozbehlo, tak už nestíhala papierovačky, tak som sa k nej pridala,“ povedala spolumajiteľka obchodu Brigita Zilizi Takáčová.
„Momentálne však máme strašný problém s falošnými profilmi,“ priznala majiteľka. „Klesol nám predaj za dva mesiace o nejakých 30 percent, čo si myslím, že nie je málo,“ zhodnotila spolumajiteľka obchodu.
Predávajú na sociálnej sieti
Sestry predávajú na sociálnej sieti oblečenie pre moletky. „Pridám video, zákazníčka nemusí nič písať. Len pod video na Facebooku napíše komentár – selmo 1000,“ ozrejmila Nyesová.
„Mala som narodeniny, tak som si chcela u nej objednať nohavice. Objednala som si troje aj s kódom,“ povedala oklamaná zákazníčka Petra.
„V programe vidím, čo si zákazníčka objednala. Lenže, toto vidia aj tí podvodníci. Oni vtedy napíšu zákazníčke,“ uviedla majiteľka obchodu.
„Hneď mi prišlo, že produkt bol pridaný do košíka. Bolo poslané číslo účtu a hneď to žiadali zaplatiť prevodom. Začala som rozmýšľať, že to sú nejaké nové móresy,“ vyjadrila sa zákazníčka Erika.
„Napísala som pani na Facebooku, či môj produkt príde, že som zaplatila, či jej treba poslať screenshot. Pani mi napísala, či jej môžem poslať moje telefónne číslo, že sa potrebuje so mnou spojiť. Pýtala sa ma, aké číslo účtu bolo dané, že vznikol nejaký podvod. Podvodníci majú také isté logo ako oni, len majú dve tvrdé Y na konci, či som si ja nevšimla. Hovorím, že nie, lebo som sa tešila, že dostanem produkt, chcem si na seba niečo kúpiť,“ priznala oklamaná zákazníčka Petra.
„Neuhradili sme to, lebo ja kebyže mám účet a to uhradím, už si môžem pískať,“ vyhlásila zákazníčka Erika.
Podvodníci s ukradnutou fotkou
Podvodníci píšu zákazníčkam správu cez Messenger. Prezentujú sa ukradnutou titulnou fotografiou pravej stránky a pridaním písmena nenápadne upravia jej názov.
„Náš názov je Luxury Molette a oni tam pridajú jedno Y na koniec a už kontaktujú zákazníčky,“ uviedla majiteľka obchodu.
„Žiadajú adresu, napíšu poštovné. Potom tlačia na ľudí, aby zaplatili. Robia psychický nátlak, toto je dennodenne,“ ozrejmila majiteľka obchodu.
Na falošný profil sme napísali aj my. Mali sme záujem o tuniku. Z falošného profilu nám krátko na to odpísali, že tovar majú, zároveň zaslali sumu a platobné údaje. Číslo účtu bolo na ženské meno. Pár minút po tom, čo nám zaslali platobné údaje, sa nás pýtali a urgovali. Zaujímavosťou bolo, že sa nás ani nespýtali, kam, na akú adresu majú tovar poslať.
„Neviem si predstaviť, že sa môže na ňu niekto napojiť, že ja jej napíšem a niekto iný mi odpisuje v jej mene,“ povedala oklamaná zákazníčka Petra.
„Originál, čo má Margaréta a Brigita, tak je hore napísané, že firemný účet a že má vyše 30-tisíc sledovateľov. Tu bolo napísané len pár kusov a ani som ich nemala v priateľoch,“ odpozorovala zákazníčka Erika.
„Volajú nám zákazníčky, sú rozhorčené. Zaplatila som, dajme tomu pred dvoma týždňami, kde mám tovar. Všetko vieme preveriť. Začíname tým, že u nás nebolo nič zaplatené, preveríme si to, nič sme neodoslali. Vtedy až prídeme na to, že to zaplatili podvodníkom,“ prezradila majiteľka obchodu.
Spotrebiteľ musí byť obozretný
„V minulosti, keď ste išli nakupovať, tak ste išli do kamennej predajne a zďaleka ste videli názov obchodu a presne ste vedeli, kam idete. Lenže online priestor je práve o tom, že vidíme len na nejakú doménu, ktorá môže byť pravá, seriózna a bude tam obchodník, ktorý spĺňa všetky pravidlá hry na to, aby mohol predávať a uvádza všetky svoje údaje. Spotrebiteľ ale tiež musí byť obozretný, keď nevidím pomyselnú budovu, tak musím hľadať, do akého obchodu som vstúpil. Musím zisťovať, či doména, kde nakupujem, je niečo seriózne,“ konštatoval vedúci odboru ochrany spotrebiteľa v Slovenskej obchodnej inšpekcii Marián Jargaš.
„Firma, ktorá týmto spôsobom predáva koncovým užívateľom tovar, tak v prvom rade na to využíva úplne nevhodnú platformu, čo je Facebook Market. Táto platforma na to nie je a nikdy nebola určená. Keď predávajúci priamo komunikuje so zákazníkmi pod príspevkami, tak je veľmi jednoduché pre niekoho odpozorovať, o čo má daný zákazník záujem. Potom veľmi jednoduchým spôsobom si vytvorí falošný účet, zmení si názov, ktorý sa podobá. V skutočnosti je napísaný ešte gramaticky nesprávne po anglicky, takže ľudia si ani nedávajú pozor na takéto detaily,“ zhodnotil etický hacker Ľubomír Kopáček.
Meta neposkytuje ochranu
Facebook je bežne používaná platforma na predaj tovaru, no nejde o e‑shop. Spoločnosť Meta neposkytuje ochranu pred podvodmi, ak predávame mimo jej oficiálnych nástrojov. Upozorňuje na vysoké riziko bezpečnostných hrozieb, podvodov či krádež identity.
Potvrdzuje, že impersonácia, teda vydávanie sa za obchod, ktorým nie je, je bežný typ podvodu. Podvodníci často skopírujú meno, fotky a logo, vytvoria falošný profil či stránku, kontaktujú zákazníkov cez Messenger a posielajú im falošné čísla účtov.
Spoločnosť Meta deklaruje, že nezaručuje finančnú ochranu. Nezodpovedá za podvody medzi používateľmi, no odporúča nahlásiť im falošný profil, ktorý môže odstrániť.
Platforma nie je zárukou spoľahlivého obchodovania a zodpovednosť za bezpečnosť transakcií nesie používateľ.
„Používajú naše videá, naše fotky a hlavne napodobňujú našu komunikáciu a tým pádom oklamú naše zákazníčky,“ povedala majiteľka obchodu.
„Toto nie je nič sofistikované. Je to jeden z najprimitívnejších podvodov, na to nepotrebujete nič, aby ste takýto podvod mohli robiť,“ reagoval Kopáček.
Okrádajú aj štát
„Ako spoločnosti platíme daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, odvody, zdravotnú, sociálnu poisťovňu a ešte aj tovar, ktorý reálne predávame. Ostane nám nejaký zisk. Treba si predstaviť, že podvodníci teraz sedia niekde v byte, možnože majú jeden mobil a zarábajú tisíce bez toho, aby z toho zaplatili daň či odvody. Takže tu nejde iba o to, že okrádajú zákazníčky, okrádajú nás aj štát,“ pripomenula spolumajiteľka obchodu.
Podľa majiteľky obchodu Margaréty Nyesovej podvodníci dajú svoje číslo účtu aj svoje meno. „Keď nad tým racionálne rozmýšľam, tak aj tie mená, ktoré máme, si myslím, že sú obeťami niekde, lebo skutočný podvodník nedá svoje skutočné meno a číslo účtu. Z tohto vidno, že je to organizované,“ zhodnotila spolumajiteľka obchodu.
„Neverifikovali sme, či osoby, pod ktorými tu vystupujú v komunikácii, či im skutočne patria aj tie čísla účtu. Zrejme asi patria. Založenie účtu na osobu, ktorá s účtom nemá nič spoločné, kedysi sme tomu v 90. rokoch hovorili biele kone, toto tu máme späť. Založiť si účet na osobu, ktorá s ním nemá nič spoločné, je absolútne triviálna vec. Stačí tú osobu priniesť do banky s jej identifikačným dokladom, čo je v tomto prípade občiansky preukaz, a založiť jednoducho účet,“ konštatoval Kopáček.
„Pokiaľ ide o omylom zaslané peniaze na účet, je potrebné vrátiť ich odosielateľovi platby na účet, z ktorého boli odoslané. V prípade, že tak neurobíte, ide na vašej strane o bezdôvodné obohatenie. Navyše, ak si prisvojíte peňažné prostriedky, ktoré vám nepatria, môže ísť o trestný čin zatajenia veci,“ upozornila právnička zo Slovenskej bankovej asociácie Sylvia Ďatelinková.
Falošné profily
„Možno skôr ísť cez formu banky, požiadať ju o informovanie alebo o stanovisko, ako postupovať v danom predmetnom prípade. Požiadať možno o storno platby, ak je to možné, prípadne nahlásiť danú platbu, že bola realizovaná neoprávnene,“ poradila advokátska koncipientka Barbora Idešicová.
„Vôbec mi nenapadlo, že podvodníci môžu byť už aj v tejto sfére, ale bohužiaľ áno. Je to 90 eur, hovorila som, že pôjdem do banky, budem to riešiť, aby mi vrátila peniaze,“ povedala oklamaná zákazníčka Petra.
„Máme veľa zákazníčok, ktoré sú dôchodkyne, máme aj 70-75-ročné. Verím, že keď im príde správa z týchto falošných profilov, tak si to nevšimnú a v domnení, že platí nám, našej stránke, ktorú pozná, zaplatí celú platbu a príde o peniaze,“ uviedla majiteľka obchodu.
„Problematika podvodného konania a síce krádeže identity a komunikácie cez falošné profily na sociálnych sieťach nespadá do kompetencie bánk. Falošný profil môžete nahlásiť príslušnej sociálnej platforme,“ ozrejmila Ďatelinková.
„Ak by na to zareagovala taká organizácia, ako je Facebook, tak sa bude odvolávať na vlastné všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bude napísané, že celé toto je bez garancie, alebo je to drobný predaj medzi ľuďmi. Pokiaľ sa nebavíme o šírení detskej pornografie, o obchode s drogami, o obchode s ľuďmi, veľmi závažnými zločinmi, žiadnu právnu pomoc nedostanete,“ vyhlásil etický hacker.
Polícia trestné oznámenie neprijala
„Všeobecne odporúčame spotrebiteľom, za každých okolností ísť a kontaktovať políciu, oznámiť im, že sa takéto niečo stalo. Pretože nikdy nie je jasné, koľko spotrebiteľov bolo oklamaných,“ odporučil Jargaš.
„Kontaktovala som políciu, neprijali odo mňa trestné oznámenie. Riešili ma konkrétne traja policajti, bola som v Šali na obvodnom oddelení, dvaja z nich sa mi aj vysmiali, jeden mi povedal, že či má teraz volať do Ameriky. Dostala som odpoveď, že fotku, ktorú ja zverejňujem na Facebooku, môže hocikto použiť. Ukázala som im stránku, že je to napríklad to isté meno stránky ako je naša, ale je tam pridané jedno R. Na to mi povedali, že je to už úplne iná stránka, s tým ja nemám nič spoločné a že zákazníčky nikto nenútil, aby poslali peniaze,“ opísala svoju skúsenosť majiteľka obchodu.
„Polícia v Šali neeviduje žiadne oznámenie o vami uvádzanom podvodnom konaní,“ reagovala vedúca Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre Viktória Borloková.
„Polícia mohla minimálne prijať a spísať predmetné oznámenie, zabezpečiť nejaké dôkazné prostriedky, napríklad komunikáciu na sociálnej sieti. Prípadne zistiť údaje o ostatných poškodených osobách či zabezpečiť aj číslo účtu, na ktoré mali byť zaslané finančné prostriedky,“ vyjadrila sa Idešicová.
„Veľmi sa mi to nepáčilo, lebo keď už aj nezobrali trestné oznámenie, minimálne nám mali povedať, na koho sa obrátiť, či na finančnú správu, alebo iný štátny orgán, kam to nahlásiť,“ reagovala spolumajiteľka obchodu.
Trestný čin či priestupok
„Ak by aj polícia vyhodnotila, že nejde o trestný čin, ale ide napríklad o priestupok, prípadne civilnoprávny spor, trestný poriadok hovorí o tom, že mal by aj o takejto situácii príslušník rozhodnúť na základe nejakého zákonného a procesného postupu,“ ozrejmila Idešicová.
„Nikde nie je jasné, koľkí spotrebitelia boli oklamaní. Áno, môže to byť 16 eur, ale keď bude spotrebiteľov tisíc, tak to už je 16-tisíc eur. To už je trestný čin a tým sa už polícia zaoberať určite bude,“ konštatoval Jargaš.
„Zákon neurčuje, či môže žalobu podať jednotlivec, alebo skupina ľudí. Či by do toho išli spoločne, prostredníctvom hromadnej žaloby, prípadne by podali trestné oznámenie viaceré poškodené osoby, alebo by to riešili cez civilnú rovinu a každá zvlášť,“ uviedla Idešicová.
Podľa majiteľky obchodu sa im ozvalo okolo 50 až 60 podvedených zákazníčok. „Ide o dve až tritisíc eur mesačne a to sme len my. Sme v spojení s inými predajnými stránkami, to sú minimálne štyri alebo päť ďalších stránok, tak si to vynásobte. Oni mesačne úplne v pohode zarobia od šesť do desaťtisíc eur,“ hodnotila spolumajiteľka obchodu.
„Je to nejaký digitálny odtlačok reálneho sveta. Takže čo sa deje v reálnom svete, bude sa diať aj na týchto platformách. Myslím si, že sa s tým veľa robiť asi nedá,“ dodal na záver Kopáček.
