Sloboda a mier prišli na Slovensko z východu, nezabúdajme na to. Predseda vlády SR a Smeru-SD Robert Fico to zdôraznil vo svojom nedeľnom (10. 5.) príhovore v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti osláv 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.
Prezident SR Peter Pellegrini v prejave všetkých poprosil, aby vo svojom srdci dali priestor myšlienkam mieru a pokoja namiesto zloby a nenávisti. Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) zdôraznil, že mier treba chrániť skôr, než ho budeme musieť znovu vybojovať.
Fico považuje za potrebné držať sa troch pilierov, ako sú historická pravda, dodržiavanie medzinárodného práva a mier.
„Svet je rozvrátený, nič nefunguje. Nikto nič nerešpektuje. Veľkí si robia, čo chcú. Medzinárodné právo sa neuplatňuje, Európska únia je slabá, Organizácia spojených národov bezvýznamná a NATO sa nám pred očami postupne rozpadáva,“ tvrdí premiér. Myslí si preto, že sa treba držať troch pilierov.
Prvým je podľa neho historická pravda, že z východu došla na Slovensko sloboda a mier. „Súčasne, prosím, nezabúdajme na obete, ktoré boli v súvislosti s otvorením druhého frontu v Normandii. Nezabúdajme, prosím, na množstvo rumunských vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska. Nezabúdajme na príspevok Spojených štátov amerických pri bojoch v Tichomorí,“ zdôraznil.
Druhá vec, na ktorú nesmieme zabúdať ako malá krajina, je podľa jeho slov dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva.
„Slovensko nie je krajina, ktorá by mala veľkú armádu, tisíce tankov, tisíce bombardérov a vojenských stíhačiek. My môžeme riešiť konflikty, my môžeme prežiť len vtedy, ak budeme dôsledne trvať na dodržiavaní medzinárodného práva a tento prístup presadzovať pri každom jednom rokovaní,“ dodal Fico.
Za tretí pilier označil mier. „Mier je ako láska, treba sa oň starať, treba mu dávať energiu, on nepretrváva len tak sám o sebe,“ podotkol a vyzval všetkých, aby do celého sveta zakričali ako posolstvo z osláv víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny predovšetkým jedno jediné slovo, a to je mier.
Pellegrini: Myšlienky mieru namiesto zloby
Peter Pellegrini prosí všetkých, aby vo svojom srdci dali priestor myšlienkam mieru a pokoja, namiesto zloby a nenávisti. Zároveň poďakoval všetkým, ktorí v tejto vojne so zbraňou v ruke bránili našu slobodu.
Žiaden systém podľa prezidenta nie je dokonalý, a nebol dokonalý ani v uplynulých desaťročiach. „Ale predsa len dokázal zabezpečiť mier v takom širokom meradle, ako sme ho dovtedy nepoznali. A s výnimkou niektorých historických udalostí, pri ktorých ľuďom stuhla krv v žilách a keď sa svet tesne minul so všeobecnou devastačnou vojnou, žili celé generácie v mieri a v nádeji, že vojnové šialenstvo sa už nezopakuje,“ povedal.
Osemdesiatjeden rokov po najzničujúcejšej vojne v histórii je podľa jeho slov úpadok svetového poriadku neprehliadnuteľný.
„Čoraz viac sa veľmoci a ďalšie štáty prikláňajú k vojenskému riešeniu konfliktov. Zrazu je úplne normálne napadnúť svojho suseda, zaútočiť na iný štát bez vyhlásenia vojny či viesť doslova likvidačné procesy voči celým skupinám obyvateľstva. Mocní tohto sveta čoraz viac rezignujú na diplomatické riešenia a hľadajú vojenské skratky, od ktorých si sľubujú rýchlejšie riešenia svojich skutočných či domnelých problémov,“ upozornil Pellegrini.
Poukázal na to, že na začiatku prvej svetovej vojny si vojaci, nadšene oslavujúci jej začiatok, pôvodne mysleli, že do najbližších Vianoc budú z frontu doma. „A namiesto toho zažívali štyri roky v zákopoch peklo, o akom sa im nesnívalo ani v najhorších nočných morách,“ podotkol.
Aj na začiatku druhej svetovej vojny si niektoré krajiny mysleli, že presadia svoje územné požiadavky krátkymi ozbrojenými konfliktmi, ktorými uspokoja svoje mocenské chúťky, nanovo prekreslia hranice a svet to bude rešpektovať. „Výsledkom však bola nakoniec totálna vojna, ktorá neuznávala žiadne medzinárodné pravidlá, žiadne ľudské práva ani žiadne morálne hranice,“ podčiarkol.
Aj v tejto súvislosti varoval pred podobnými myšlienkami, ktoré sa vyskytujú vo svete čoraz častejšie. „Varujem s pohľadom na našich vojnových veteránov a bolestivou myšlienkou na vojnové utrpenie stámiliónov ľudí. Varujem pred pamiatkou každého neznámeho vojaka, ktorý padol v boji, pretože týchto neznámych vojakov boli vo výsledku milióny,“ zdôraznil prezident SR. Vyjadril tiež nádej, že sa čím skôr skončia vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.
„Že sa čím skôr skončí utrpenie státisícov ľudí na celom svete, ktorý dnes oficiálne nie je vo svetovej vojne, ale mnohé jeho časti takúto vojnu až príliš verne pripomínajú,“ dodal.
Raši: Dejiny netvorili len veľké mená
„Keď hovoríme o odvahe v čase druhej svetovej vojny, často spomíname najmä známe mená našich dejín – osobnosti, ktoré sa stali symbolmi boja za slobodu. No dejiny netvorili len veľké mená. Tvorili ich aj tisíce menej známych príbehov ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali odvážne,“ priblížil Raši.
Takéto príbehy sa podľa neho písali aj na Liptove. „Príbehy partizánov ukrytých v horách, ktorí viedli boj proti okupantom. Príbehy žien, ktoré ako spojky, ošetrovateľky či pomocníčky riskovali život, aby zachránili iných. Príbehy mladých ľudí ako Arnold Medzihradský, ktorí nosili správy a zásoby a zapájali sa do odporu ešte skôr, než sa boj naplno rozhorel,“ spomenul.
Podotkol, že neboli to generáli ani politici, ale obyčajní ľudia, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali neobyčajne. „A ich odkaz je jasný: sloboda nepríde sama – sloboda stojí na odvahe jednotlivcov, ktorí sú pripravení postaviť sa zlu,“ zdôraznil s tým, že práve v tom je jeden z najdôležitejších odkazov tejto doby aj pre nás dnes.
„Budúcnosť našej krajiny nikdy nebude stáť na rozdelenej spoločnosti, vzájomnej nenávisti, agresivite. Bude stáť na schopnosti počúvať sa navzájom, viesť dialóg aj spor s rešpektom, hľadať kompromisné riešenia a držať spolu pre lepšie zajtrajšky pre nás i pre naše deti. Presne tak, ako to dokázali tí, ktorých si dnes pripomíname,“ skonštatoval Raši.
Sloboda, ktorú dnes podľa neho zažívame, je postavená na obetiach ľudí, ktorí ju sami zažiť nestihli, zomierali, aby sme my, potomkovia preživších mohli slobodne žiť. „A to je záväzok, ktorý presahuje jednu vládu, jeden parlament, jednu politickú garnitúru aj celú generáciu. Je to všeľudský záväzok voči nim, že budeme žiť a konať tak, aby sa tie hrôzy už nikdy nevrátili,“ doplnil.
Dnes, keď opäť v rôznych častiach sveta vidíme vojny, utrpenie civilistov, strach rodín a neistotu detí, má odkaz Dňa víťazstva nad fašizmom podľa predsedu parlamentu mimoriadnu silu. „Pripomína nám, že bez mieru nie je ani sloboda, prosperita, ani politika. Mier je hodnota, ktorú musíme chrániť strategicky, s rozumom, zodpovednosťou, odvahou a najmä jednotou. Mier je ľahké stratiť, ale získava sa späť veľmi ťažko a cenou zaň je utrpenie a ľudské životy,“ dodal.
