Už je to presne desať rokov od britského referenda o vystúpení z Európskej únie, známeho ako brexit. Od referenda už síce ubehlo desaťročie, no téma je pre Britov aj naďalej aktuálna. Najnovšie prieskumy dokonca ukazujú, že až 55 percent Britov by podporilo návrat do Európskej únie. Väčšina sľubov z brexitovej kampane sa podľa hodnotenia médií nenaplnila. Dohoda bola komplikovaná a priniesla novú administratívnu záťaž.
„Prieskumná agentúra YouGov ukázala, že dnes iba tretina Britov verí, že opustiť Európsku úniu bolo správne rozhodnutie, čo znamená, že väčšina Britov si myslí, že to v zásade bola chyba,“ povedala v Správach 24: spolupracovníčka STVR v Londýne Sára Fickerová.
Pripomenula, že hoci od referenda uplynulo už desať rokov, dohoda o odchode EÚ vstúpila do platnosti až začiatkom roka 2021. Odchod z EÚ mal podľa jej slov najväčšiu podporu práve v roku 2021, krátko po uzavretí dohody o vystúpení.
„Atmosféra bola viac pozitívna a bola tam nádej pre budúcnosť. Avšak dnes by až 55 percent Britov podporilo úplný návrat k Európskej únii, čo znamená, že Briti chcú mať bližšie k EÚ, k trhu a možno aj k pohybu,“ povedala.
Pripomenula, že think tank UK in a Changing Europe ukázal, že dnes by v takomto referende až 60 percent Britov hlasovalo za to, aby krajina zostala v EÚ. V roku 2016 to bolo len 48 percent.
Doplnila, že v čase referenda boli pre tých, ktorí chceli z EÚ odísť, dôležité témy ako migrácia, pomyselná nadvláda EÚ a to, aby peniaze zostali v krajine. „Avšak, čo sa ukázalo, je, že brexit pre mnohých nemal taký efekt, ako čakali, alebo ako im politici sľubovali. Napríklad migrácia sa zvýšila a brexit mal aj negatívne ekonomické dôsledky,“ povedala. Dodala, že postoje ľudí sa menia aj na základe týchto výsledkov.
Celý rozhovor so Sárou Fickerovou sme odvysielali v relácii Správy :24:
Ekonomika aj nesplnené sľuby
Ekonómovia všeobecne brexit hodnotia skôr negatívne. „Hovoria o spomalení ekonomického rastu, o spomalení exportov a importov a hovoria o tom, že brexit negatívne ovplyvnil malé a stredné podniky, ktoré trpia viac ako veľké korporácie. Stratili európskych zákazníkov a majú ekonomické záťaže, ktoré dovtedy nemali,“ povedala Fickerová. Ďalšou témou je podľa jej slov aj obmedzená študentská mobilita.
Analytik z King’s College London Jonathan Portes vysvetlil, že brexit Británii spôsobil výrazné ekonomické škody. „Vystúpila z colnej únie a zrušila voľný pohyb tovarov a služieb,“ povedal. Utrpela podľa neho aj Únia, no menej ako Spojené kráľovstvo.
Výročiu referenda o brexite sa v Rádiožurnále venoval redaktor Viliam Ovsepian:
Denník The Guardian hodnotil sľuby kampane a záver bol pomerne kritický. Väčšina z nich sa podľa neho nenaplnila alebo naplnila len čiastočne. Spomína napríklad verejný zdravotnícky systém a sľuby, že Londýn preň týždenne ušetrí v prepočte 410 miliónov eur, ktoré by inak musel poslať do Bruselu, čo tak nebolo.
Podľa The Guardian brexit nepriniesol ani najľahšiu dohodu o voľnom obchode v dejinách, ako to sľuboval. Píše, že práve obchodná dohoda s EÚ bola zdĺhavá, politicky komplikovaná a priniesla nové colné kontroly a administratívu. Navyše namiesto masívneho odbúrania regulácií vznikli v mnohých oblastiach nové náklady a duplicita pravidiel.
Nemecká verejnoprávna televízia ARD upozorňuje aj na slová vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, že Londýn vždy vnímal EÚ len ako ekonomickú oblasť, akési trhovisko. Všetko ostatné podľa neho považovali za romantický nezmysel.
Tému brexitu v Čítaní zo zahraničnej tlače sledovala redaktorka Jana Balková:
Agentúra Reuters zas v komentári spája súčasnú politickú nestabilitu Spojeného kráľovstva s dôsledkami brexitového obdobia. Argumentuje, že časté zmeny premiérov bránia realizácii dlhodobej stratégie vrátane nového nastavenia vzťahov s Bruselom a podpory ekonomického rastu.
Portál Politico ešte dopĺňa, že brexit politicky zmenil Spojené kráľovstvo, prekopal stranícky systém, spôsob vedenia kampaní aj vzťah občanov k štátu a inštitúciám.
