Precestoval miesta, o ktorých niektorí z nás ani netušia, že existujú. Píše knihy a najnovšie aj moderuje. V relácii Peniaze sme sa ho nepýtali len na zážitky, ale aj na financie. Vyspovedali sme cestovateľa a novú tvár Slovenskej televízie Martina Navrátila.
O Martinovi Navrátilovi je už roky známe, že patrí medzi najskúsenejších cestovateľov na Slovensku. Precestoval takmer celý svet a krajiny, ktoré mnohí poznajú len z titulkov magazínov a televíznych správ, preňho nie sú žiadnou neznámou.
„Úplne prvým snom bolo v roku 1997 sa dostať do jordánskej Petry. Hovoríme o 90. rokoch, keď letenky stáli povedzme na územie dnešného Jordánska 25 až 30-tisíc slovenských korún, priemerný plat bol sedem a pol tisíc. Takže som išiel autobusom štyri dni a štyri noci, vtedy žiadne nízkonákladovky neboli. Človek hľadal iné spôsoby a iné alternatívy cestovania,“ zaspomínal si cestovateľ.
Zo 194 krajín mu chýbajú posledné štyri. „Krajina ma niečím musí zavolať, musím mať svoj vnútorný dobrý pocit, necestujem kvôli tomu, že je tam lacná letenka. Musím mať pre seba nejaký príbeh. Nebol som ešte v Andorre a San Marine. K tomu mi chýba ešte Niger a tichomorský ostrov Tuvalu. Takže keď skončím tento rozhovor, stačí nasadnúť do auta a už mi budú chýbať iba dve,“ povedal Navrátil.
Rozhovor s cestovateľom Martinom Navrátilom sme vám priniesli v relácii Peniaze:
Gurmánske zážitky
Cesty spája aj s gurmánskymi zážitkami, za ktoré je ochotný si aj priplatiť. „Michelinská reštaurácia v Hongkongu stojí aj tri a pol eura, ale napríklad v Paríži sme išli na krásnu večeru, ktorá zase vyšla na osemsto eur, takže je to rôzne. Spoznávanie sa deje aj prostredníctvom chutí,“ prezradil Navrátil.
Mnohí ľudia si myslia, že cestovanie je len pre tých, ktorí majú dostatok peňazí. Je to tak, alebo sa dá svet precestovať aj s obmedzeným rozpočtom?
„Bez peňazí sa asi ťažko dá cestovať, ale v žiadnom prípade neplatí, že cestovanie musí byť nutne finančne náročné. Ale tu opäť všetko závisí od toho, čo si človek vyberie, ako si vyberie a aký štýl má. Ak niekto chce cestovať všade prvou triedou vo vlaku alebo v autobuse, no tak ho to samozrejme bude stáť viac. Ale zase si myslieť, že to pôjde bez peňazí, je hlúposť. Myslieť si, že to stojí milióny, je tiež bláznivé,“ uviedol cestovateľ.
Najdrahšia cesta
Jeho najdrahšia cesta bola z pobrežia Antarktídy na Južný pól. Cesta trvala sedem dní. Teplota vzduchu bola mínus 40 až mínus 60 stupňov Celzia. Náklady na túto cestu sa vyšplhali na 90-tisíc eur.
„To, čo si všímam, je, že by to ľudia alebo študenti chceli dosiahnuť a pýtajú sa, koľko mi trvalo, kým som sa dostal tam, kam som sa dostal. Nemám to presne spočítané, ale určite je to nejakých osem až desať rokov a oni hovoria, že to je strašne dlho. Vtedy mi to tak trklo, že dnes žijeme veľmi rýchlu dobu a výsledok chceme rýchlo, hneď, okamžite,“ zhodnotil.
„Tu si opäť pomáham príbehmi úspešných slovenských športovcov, že tí, ktorí niečo dosiahli, povedzme olympijskú medailu alebo nejaký úspech, tak tam neexistuje žiadna skratka. Aj oni ráno vstávali, chodili na tie tréningy. Čiže ak chce niekto niečo v živote dosiahnuť a nemusí to byť v cestovaní, neexistuje skratka, existuje len tvrdá práca,“ dodal na záver Navrátil.
