Muránska planina je jedno z najdivokejších prírodných území Slovenska. Krásy tohto národného parku si môžete s našou kamerou vychutnať priamo z konského chrbta.
„Národný park vyhlásili v roku 1997. Vďačí za to určite tomu, že sa tu nachádza množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Je to taká archa prírody, kde môžete nájsť druhy, ktoré sa už nenachádzajú nikde inde,“ priblížila projektová manažérka Národného parku Muránska planina Tímea Gajdošová.
Národný park je podľa nej zaujímavý pre turistov najmä tým, že ponúka možnosť návštevy prírody bez veľkých davov návštevníkov. „Človek si môže vychutnať prírodu sám pre seba,“ doplnila.
My sme si za východiskový bod do národného parku zvolili obec Muráň. Snáď v žiadnom inom národnom parku nezažijete taký bezprostredný kontakt so zvieratami ako tu. Hneď za vstupnou bránou do Hrdzavej doliny sme natrafili na pasúce sa ovce.
„Muránska planina sa veľmi spája s poľnohospodárstvom. Lúky, ktoré sa nachádzajú na planine a ktorých je tu naozaj veľa, sa kedysi vypásali poľnohospodárskymi zvieratami. Táto tradícia stále pokračuje,“ povedala Tímea Gajdošová.
Sysľovisko a stádo norika muránskeho
Pre mnohých je najväčším lákadlom sysľovisko Biele vody. Sysle sú tu natoľko zvyknuté na ľudí, že prichádzajú až tesne k návštevníkom. Často si vezmú potravu priamo z ruky.
Ďalší zástupca muránskej fauny pôsobí nespútane a majestátne. Kdekoľvek pri potulkách môžete natrafiť na stádo norika muránskeho.
„Noriky sú veľmi inteligentné kone. Aj v prípade, že by ste ich stretli a hýbali sa cvalom oproti vám, stačí ustúpiť z cesty. Oni okolo vás prejdú. Určite sa vám nič nestane a môžete sa potešiť pohľadom na ne. V našom informačnom stredisku sa môžete informovať, kde sa kone nachádzajú, keď si ich chcete nájsť,“ priblížila Gajdošová.
„Najskôr sa choval čistý hucul. Potom vznikla požiadavka na nejakého ťažšieho koňa, aby viac vládal v hore. Vtedy sa začal primiešavať k huculovi či už norik, fjord alebo hafling. Tým, že to plemeno nebolo úplne uniformné primiešavaním týchto troch plemien, sa od toho upustilo a chová sa už len čistý norik. Ale pôvodne sa chovali hucule na Muránskej planine,“ vysvetlila predsedníčka OZ Huculská magistrála Tatiana Kradláková.
„Konská energia pomáha človeku sa upokojiť. Poskytuje to aj iný výhľad, ako keď idete peši,“ povedala Tatiana Kradláková. Základom je podľa nej sedieť rovno, koňovi na chrbte nezavadzať a snažiť sa zladiť s jeho rytmom. „Kone počúvajú na hlasové povely, ako je krok, klus, hop či hou,“ dodala.
V reportáži redaktora Michala Slaničku z relácie Slovensko v obrazoch sa môžete na vlastné oči presvedčiť, či je tvrdenie, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta, naozaj pravdivé:
Slovenský unikát
Takzvaná Huculská magistrála je slovenský unikát. Nič podobné v žiadnom inom národnom parku nenájdete. Jazdecké trasy majú takmer 300 kilometrov.
Spoznáte ich ľahko, označuje ich plný kruh. A potom už záleží len na vašich schopnostiach, na akú dlhú trasu sa vyberiete. Môže trvať aj niekoľko dní. „Treba byť pokročilý jazdec, pretože terény sú naozaj náročné. Aj keď sa robili tak, aby boli pre kone bezpečné,“ vysvetlila Tatiana Kradláková, ktorá sa jazdectvu a chovu koní venuje viac ako 20 rokov.
Hucula opisuje ako svojbytné plemeno. Jazdca rýchlo „prečíta“ a podľa toho sa k nemu správa. Ak stádo tvoria viaceré plemená koní, huculy vždy držia spolu. „Ide o primitívne plemeno. Aj keď je to nepekný výraz, ale v tom najlepšom slova zmysle. Nie sú prešľachtení a tým pádom riešia veci prírodnejšie,“ vysvetlila Tatiana.
Pohľady na slnkom zaliate horské lúky, husté lesy či priezračné bystrinky sú z konského chrbta úplne iné. Muránska planina patrí medzi miesta, kde sa príroda stále úzko prepája so životom zvierat. Aj preto tu stretnutie s koňmi nepôsobí ako atrakcia pre turistov, ale ako prirodzená súčasť krajiny.
