Na hlavný obsah

Malo to byť najväčšie rekreačné stredisko v Nemecku, stal sa z neho len symbol nacistickej megalománie

Turisti však Proru stále vyhľadávajú.

bytový komplex
Veľká časť Prory je už sprivatizovaná a vznikli tu luxusné byty. Foto: ČTK/imago stock&people/Joerg Boethling

Malo to byť najväčšie a najkrajšie rekreačné stredisko v Nemecku pre 20-tisíc ľudí. Prora na ostrove Rujana vošla do histórie ako jeden zo symbolov nacistickej megalománie. Nacisti ho pre začiatok druhej svetovej vojny v septembri 1939 nedokončili.

Rekreačné stredisko v Prore bolo v čase hitlerovského nacizmu najväčšou stavbou v Nemecku. Na začiatku jeho výstavby tu pracovalo až 15-tisíc ľudí. Základný kameň položili nacisti 2. mája 1936, ale prípravné práce trvali poldruha roka, takže so samotnou výstavbou začali až v roku 1938.

Práce išli tak rýchlo, že do začiatku vojny vyrástla celá hrubá stavba kolosu. Niekde chýbali už len okná, prípadne schody, ale mamutia konštrukcia už stála. Keďže to mala byť blesková vojna, nacisti plánovali po rýchlom víťazstve práce na stavbe dokončiť.

„Počas vojny presunuli robotníkov zo stavby rovno na front. Aj veľké stavebné firmy sa preorientovali na vojnové hospodárstvo. Proru prísne strážili a istú jej časť dokončili vojnoví zajatci počas nútených prác a nacisti tu zriadili nemocnicu pre zranených vojakov,“ vysvetlila historička a vedúca Dokumentačného centra v Prore Katja Luckeová.

Osudu Prory sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor Tibor Macák:

Zdroj: STVR

Najskôr armáda, potom byty

Po vojne sa do Prory najprv nasťahovala Červená armáda, ktorá sa pokúsila časť komplexu vyhodiť do vzduchu. Práve ruiny severnej časti poslúžili neskôr východonemeckej armáde v čase komunizmu ako výcvikové stredisko pre pouličný boj. Na vysokej dôstojníckej škole však absolvovali výcvik aj osoby z takzvaných spriatelených štátov.

„Od roku 1980 tu boli ľudia napríklad z Vietnamu, Konga, ale aj sandinisti z Nikaraguy či príslušníci Arafatovej Organizácie za oslobodenie Palestíny (PLO). Vojenský výcvik obsahoval aj politické školenie, ktoré však bolo v nemčine, takže všetci museli prvý rok absolvovať jazykový kurz,“ priblížil spolupracovník v dokumentačnom centre Stefan Gerber.

„Po páde Berlínskeho múru tu bol dva roky Bundeswehr, ktorý sa však pre veľké investície do prípadnej rekonštrukcie komplexu radšej vzdal. Nasťahovali sa sem autonómne skupiny umelcov, v časti komplexu vzniklo Dokumentačné centrum s múzeom,“ vymenovala Luckeová.

Napriek zápisu na zoznam historických pamiatok je veľká časť Prory už sprivatizovaná a vznikli tu luxusné byty, v ktorých štvorcový meter stojí okolo 9 000 eur. Veľa turistov sem však prichádza práve pre originálne časti kolosu, ktoré sa zachovali.

Dokumentačné centrum v Prore navštívi každoročne vyše 80-tisíc ľudí, a to nielen z Nemecka, ale aj zo zahraničia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet