Na lúkach vrcholí kosba. Vo vysokej tráve sa často ukrývajú malé srnčatá. Keďže tuho spia a sú ešte slabé, hrozí, že by ich ťažká technika mohla zabiť. V okolí Banskej Bystrice im preto pomáhajú dobrovoľníci.
Je šesť hodín ráno a nad obcou Hrochoť sa stretávajú dobrovoľníci. Jeden z nich už dronom mapuje lúku. „Práve pozerám s dronom, s termokamerou a s obyčajnou kamerou na srnu s malým srnčaťom. Keď nájdem srnča na termokamere, označím GPS bod, pošlem im ho do skupiny, kde sa srnča nachádza, a oni ho potom idú preniesť,“ prezradil dronista Jaroslav Jančich.
Vchádzame na lúku a podľa GPS súradníc vyrážame za prvým srnčaťom. Musíme ísť opatrne, aby sme ho nevyplašili. Cez vysokú trávu ho nevidno, a preto jeho presnú lokalitu ešte určí dron.
„Srnča sa prekryje, do rukavíc sa natrhá tráva, podberák sa odkloní, srnča sa zoberie do prepravky. Hlavne byť potichu, odniesť na kraj hory,“ opísal dobrovoľník Jaroslav Suchý.
Záchrane srnčiat počas kosenia sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Martina Jančiarová:
„Toto je veľmi malinké – možno jeden alebo dva týždne. Keď pokosia, tak ho potom pustíme,“ uistila koordinátorka projektu Záchrana srnčiat v Banskej Bystrici Patricie Vajdová.
Srnčatá nemajú v prvých týždňoch života takmer žiadny pach, čím sa chránia pred predátormi. Dobrovoľníci ich preto chytajú v rukaviciach a s trsmi trávy, aby ich matky prijali naspäť.
„Videli sme už dva prípady, keď sme sa pozerali z diaľky, že srnčiatko odbehlo a čakala ho tam mama. Tiež to máme potvrdené poľovníkmi,“ dodala Vajdová.
Kedy a ktorú lúku sa chystajú kosiť, zisťujú dobrovoľníci od poľnohospodárov. V okolí Banskej Bystrice fungujú prvú sezónu. Podobné iniciatívy sú napríklad aj pri Trenčíne, na Liptove či na Orave.
