Slovensko patrí medzi stredne zadlžené krajiny Európskej únie, no verejný dlh aj jeho budúci vývoj zostávajú predmetom politických sporov. Kým vláda hovorí o zodpovednom hospodárení, opozícia aj analytici upozorňujú na rastúce riziká a vysoké budúce náklady na splácanie.
Najvyšší verejný dlh v Európskej únii má Grécko, s približne 146 percentami HDP. Nasleduje Taliansko so 137 percentami a Francúzsko. Naopak, Slovensko sa s úrovňou 61,4 percenta HDP zaradilo medzi menej zadlžené krajiny Únie. Za nami sa s nižším deficitom nachádzajú Poľsko, Česko a Dánsko.
Podľa premiéra to ukazuje, že vláda s peniazmi hospodári zodpovedne. „Toto sú údaje, že Slovensko nemá absolútne žiaden problém s verejnými financiami. Máme dlh nižší ako priemer EÚ. Verejný dlh na Slovensku je veľmi solídny, je priemerný. Nemá nič spoločné so žiadnym extrémom,“ vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
„Nemá žiadny význam sa porovnávať s krajinami, ktoré sú v prípade dlhu na tom ešte horšie ako Slovensko. Vláda ten dlh nevytvára kvôli tomu, že by investovala do infraštruktúry alebo do takých zariadení alebo investícií, ktoré by prinášali budúci hospodársky rast,“ uviedol analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Historicky najvyššie výdavky štátu
Podľa opozície Slovensko čakajú vysoké náklady na obsluhu dlhu. Len v budúcom roku bude musieť štát splatiť približne deväť miliárd eur. Opozičná strana SaS tvrdí, že dôvodom sú najmä historicky najvyššie výdavky štátu.
„Pred siedmimi rokmi sme mali o desať percent menší štát. Dnes to potvrdila aj Národná banka Slovenska, vláda neškrtá výdavky. Tento rok budú vládne výdavky najvyššie v histórii a neskôr budú ešte vyššie,“ tvrdí podpredseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
Verejnému dlhu Slovenska sa v Správach venovala redaktorka Lea Hubová:
Analytici upozorňujú, že takéto porovnávanie môže byť zavádzajúce, keďže Slovensko čelí rýchlemu starnutiu populácie. Bez zmien v hospodárskej politike môže do roku 2040 klesnúť schopnosť splácať dlh až o polovicu.
„Tlak na financovanie štátu bude oveľa väčší ako v iných krajinách, ktoré už majú tento efekt starnutia za sebou,“ skonštatoval ekonóm a výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala znížiť deficit pod tri percentá HDP. Podľa ministra financií to však pravdepodobne nestihne do konca volebného obdobia.
