Otázky v referende sú veľmi vzdialené od života bežných ľudí, zaujímajú často len politické elity. Uviedla to sociologička Zuzana Kusá. S ďalšími odborníkmi sa v mimoriadnom vysielaní STVR zhodla, že kampaň nebola dostatočná.
Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie, ktorá nebola zahrnutá, by podľa nich mohla prilákať viac účastníkov.
Sobotňajšie (4. 7.) referendum bolo v histórii samostatnej Slovenskej republiky deviatym neúspešným referendom, účasť dosiahla podľa predbežných výsledkov 16,13 percenta. Je preto neplatné.
„Dôvod nízkych účastí je ten, že otázky často zaujímajú predovšetkým politické elity, je to súčasťou ich zápasu a pre bežného človeka, ak nie je veľmi politicky aktívny, nežije veľkou politikou, sú to veci veľmi odťažité od jeho života,“ uviedla Kusá.
Tiež skonštatovala, že keby nebola vynechaná prvá otázka referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie, téma by znela silnejšie. „Myslím, že v tom prípade by sa pridali aj ďalšie opozičné strany a to by mohlo viac mobilizovať voličov ako témy, ktoré sú veľmi úzke a týkajú sa len politickej elity,“ vyhlásila.
Zneužívanie referenda
„Je vidieť, že ak sa referendum využíva alebo zneužíva na partikulárne stranícke záujmy, tak neosloví iných ľudí ako tých, ktorí majú istú afinitu ku konkrétnym politickým stranám,“ povedal politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Vyjadril presvedčenie, že výsledok je priamo úmerný situácii vzdelanosti na Slovensku, tomu, ako sa referendum používa a kampani i tomu, aká strana ho iniciovala.
„Demokrati, myslím si, mobilizovali v rámci toho, akú mali silu, čo sa týka podpory svojich voličov, ale najmä aké majú možnosti z hľadiska financií,“ povedal. Pripomenul, že ide o mimoparlamentnú stranu. Preto bola podľa neho kampaň asi maximálna, akú mohli urobiť.
Tiež povedal, že nastavenie referenda na Slovensku umožňuje robiť z neho nástroj politických kampaní. „Aj samotný zber podpisov k tomuto referendu zatiaľ pomohol strane Demokrati, aby sa zviditeľnila a jej preferencie narástli počas jej kontaktnej kampane,“ povedal.
Politológ Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš upozornil na kombináciu témy a straníckej mobilizácie. Kampaň podľa jeho slov nebola veľmi intenzívna, napríklad v porovnaní s národnými voľbami.
„Toto referendum síce iniciovala strana, ktorá má v preferenciách viac ako päť percent, ale pri tých ostatných voľbách sa nedostala do NR SR a tá podpora od iných opozičných strán bola veľmi vlažná,“ povedal.
To bolo podľa neho jedným z dôvodov aj v tom, prečo účasť v iných referendách bola vyššia. Tiež súhlasil, že otázka o predčasných voľbách by mala väčší potenciál prilákať viac účastníkov.
Nižšia miera záujmu hlasovať zo zahraničia podľa Baboša len odráža celkovú nižšiu mieru záujmu, ktorá je aj na Slovensku.
Riešenie celospoločenských tém
Kusá si podľa svojich slov nemyslí, že by slovenská spoločnosť bola niečím iná ako v iných európskych krajinách, hoci časť verejných diskusií sa snaží vytvoriť iný obraz. Upozornila na prieskum, prečo ľudia nedôverujú EÚ.
„Najčastejšia odpoveď je, že Európska únia a jej témy sú vzdialené od potrieb a záujmov bežného človeka,“ povedala. Tento pocit odcudzenia od politických tém sa podľa jej slov naplno prejavil aj v referende.
Lenč skonštatoval, že na Slovensku sme mimoriadne aktívni vo vyzbieraní podpisov a vyhlasovaní referend v porovnaní napríklad s Maďarskom a Poľskom. Upozornil, že v Poľsku bolo úspešné referendum, ktoré sa týkalo celospoločenskej agendy.
„Neúspešné referendá v Maďarsku a Poľsku boli politickými agendami vládnych strán, v prípade Maďarska, alebo opozičných strán,“ povedal. Dodal, že ak referendum nie je využívané na riešenie dôležitých významných celospoločenských programov, a stáva sa iba nástrojom politiky, tak je aj verejnosťou odmietané.
Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Žiadala v ňom tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nie je predmetom referenda. Prezident Peter Pellegrini otázku nezaradil do referenda, pretože je podľa neho v rozpore s Ústavou SR.
