Na celom svete sa v súčasnosti používa približne 7 500 jazykov, pričom medzi najrozšírenejšie patrí angličtina, čínština, hindčina, španielčina, arabčina a francúzština.
Znie to ako veľké množstvo jazykov – avšak ani zďaleka to nie je toľko, ako niekdajšie historické maximum, keď ľudia hovorili desiatkami tisíc rôznych rečí, napísala agentúra Reuters.
Vedci využili matematické modely a poznatky z antropológie, lingvistiky a demografie, aby odhadli počet jazykov používaných na celom svete v období siahajúcom až 12-tisíc rokov do minulosti, teda až ku koncu poslednej doby ľadovej. To pokrýva časové obdobie zvané holocén.
Desiatky tisíc jazykov
Zistili, že v čase zahŕňajúcom prvé tisícročie pred naším letopočtom a prvé tisícročie nášho letopočtu, mohlo ľudstvo hovoriť desiatkami tisíc rôznych jazykov.
Výskumníci tiež zmapovali výrazný úbytok tohto „zlatého veku jazykov“, spôsobený vplyvom takých faktorov, ako bola expanzia veľkých ríš v staroveku a európsky kolonializmus v posledných niekoľkých storočiach.
„Jazyky majú pre svoje komunity veľký význam. Nesú v sebe vedomosti, asociácie a spomienky,“ uviedla Claire Bowernová, profesorka lingvistiky a antropológie na Yaleovej univerzite v Connecticute a vedúca štúdie, ktorá vyšla v časopise Science.
„Pre vedcov predstavujú jazyky obrovské množstvo informácií o minulosti – od toho, kde ľudia žili, cez to, čo jedli, až po to, o čom hovorili. Zároveň nám poskytujú vhľad do ľudskej mysle,“ uviedla Bowernová.
Časom vzniklo a vyvíjalo sa mnoho jazykových rodín a nakoniec sa objavil aj písaný jazyk. Najprv v Mezopotámii – sumerčina písaná klinovým písmom – počas štvrtého tisícročia pred naším letopočtom a samostatne tiež v miestach, ako je Egypt, Čína a Stredná Amerika.
Rozmanitý svet
Vedci odhadli, že počet jazykov dosiahol vrchol v rozmedzí od 30-tisíc po potenciálne viac ako 75-tisíc rôznych jazykov, ktoré boli v rovnakom čase používané po celom svete.
„Málokedy si uvedomujeme, že ešte pred iba niekoľkými tisíckami rokov žilo ľudstvo v oveľa rozmanitejšom kultúrnom svete, ako aký poznáme dnes,“ uviedol hlavný autor štúdie Damian Blasi, kognitívny vedec a evolučný antropológ z Katalánskeho inštitútu pre výskum a pokročilé štúdiá (ICREA) v Španielsku.
„Až do nedávnej doby neexistovali žiadne priame dôkazy o počte jazykov. Nemôžeme sa spoliehať na extrémne neúplné záznamy zo staroveku. Ale keďže vieme veľa o vzťahoch medzi jazykmi a spoločnosťami, môžeme na základe niekoľkých predpokladov vytvoriť simulačný model jazykovej diverzifikácie v priebehu času,“ uviedla Bowernová.
Vedci využili údaje o 171 doteraz existujúcich spoločnostiach lovcov a zberačov v Afrike, Južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii, aby odhadli veľkosť etnolingvistických skupín – z ktorých každá predstavovala samostatný jazyk -, na začiatku holocénu. Tieto údaje potom aplikovali na odhady vtedajšej ľudskej populácie.
Ľudia boli rozptýlení po celom svete v malých skupinách a žili ako kočovní lovci a zberači; nástup poľnohospodárstva, vznik trvalých osád a zložitejších kultúr mali ešte len prísť. Vedci odhadli, že tieto rozptýlené populácie pred približne 12-tisíc rokmi hovorili pravdepodobne 4 500 až 6 200 jazykmi.
Rozširovanie jazykov
Ako globálna populácia v nasledujúcich tisícročiach postupne rástla a ľudská spoločnosť sa menila, počet jazykov sa rozširoval. „Situácia, keď populácia rastie a využíva poľnohospodárstvo, vedie k vzniku usadlejších komunít a je ideálna pre rozkvet mnohých, mnohých malých jazykov,“ uviedla Bowernová.
Početné veľké aj malé jazyky vznikali a zanikali. Medzi príklady patria sumerčina, chetitčina, akkadčina a etruština, rôzne jazyky používané v starovekom Egypte a starovekej Číne a niektoré africké kojsanské jazyky.
Bowernová opísala niektoré spôsoby, ktorými jazyky miznú. „Ľudia, ktorí týmto jazykom hovoria, sú zabití, prípadne prejdú alebo sú dokonca donútení prejsť k inému jazyku,“ uviedla Bowernová.
Bowernová tiež poznamenala, že zo starých jazykov sa môžu vyvinúť nové jazyky. Typickým príkladom je latinčina, jazyk starovekého Ríma. V priebehu storočí po zániku Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu sa premenila na jazyky ako francúzština, taliančina a španielčina.
Jazykový imperializmus
Koloniálne mocnosti často presadzovali jazykový imperializmus. Napríklad Anglicko potláčalo írčinu v Írsku, Španielsko zakázalo domorodé jazyky v Amerike a Portugalsko zakázalo domorodé jazyky v Brazílii.
Medzi ďalšie príklady patrí Francúzsko, ktoré vo svojich afrických kolóniách nariadilo používanie francúzštiny, a Japonsko, ktoré potláčalo kórejčinu v Kórei.
Niektorým sa podarilo prežiť. Napríklad jazyky Inkov, Mayov a Aztékov prežili snahy Španielska o ich potlačenie.
Približne polovica jazykov, ktoré ľudia v súčasnosti používajú, považujú za ohrozenú. „Deväťdesiat percent svetovej populácie hovorí desiatimi percentami svetových jazykov. Existuje teda veľa, veľa jazykov s malým počtom hovorcov a užívateľov,“ uviedla Bowernová.
