Slovenský freediver Martin Ruman, potápač bez dýchacieho prístroja, posunul národný rekord. Na jeden nádych sa bez plutiev ponoril do hĺbky 114 metrov a späť na hladinu sa dostal pomocou lana.
Takýto výkon si vyžaduje roky tréningu, dokonalú kontrolu dychu aj psychiky a schopnosť zvládnuť extrémny tlak, ktorý v tejto hĺbke pôsobí na ľudské telo.
Ako sa Martin Ruman na ponor pripravuje a čo sa počas neho deje s telom, priblížil v Správach :24:
„Cesta nadol nie je až tak fyzicky náročná a od hĺbky zhruba 50 metrov začína tzv. free fall, voľný pád, kedy ma ťahá dole gravitácia, a to je veľmi pekná fáza ponoru, kedy sa dá naozaj veľmi pekne relaxovať a vtedy šetrí veľmi veľa kyslíka,“ opísal Ruman.
Po tom, ako z hĺbky vezme štítok, ktorý je dôkazom toho, že dosiahol cieľovú hĺbku, začína „fyzická práca“. Práve potom sa sústredí na návrat na hladinu – pohyb, techniku. Zároveň sa pritom snaží byť uvoľnený a zrelaxovaný tak, aby mu tlak vody neublížil.
Pod hladinou totiž hrozí tzv. barotrauma pľúc. „V hĺbke 114 metrov na mňa pôsobí tlak 12,5 baru, takže pľúca sú tam 12,5-krát menšie ako na hladine,“ vysvetlil Ruman. Doplnil, že aj napriek dusíkovej narkóze, ktorá môže naňho pôsobiť, je dôležité ostať pokojný.
Reflex cicavcov
Freediverom podľa Rumana dokáže tzv. reflex cicavcov šetriť kyslík a zároveň chrániť organizmus pred zraneniami.
„Potápací reflex v podstate reaguje niekoľkými reakciami organizmu na niekoľko spúšťačov. Tie spúšťače sú ponorenie tváre do studenej vody, chlad a zvýšený tlak okolitého prostredia, ale aj zvýšená hladina CO2,“ povedal športovec.
Medzi reakcie organizmu teda patria spomalenie tepu – bradykardia a sťahovanie ciev – periférna vazokonstrikcia. „ Naopak, je tam cerebrálna dilatácia, to znamená, že prekrvenie mozgu je oveľa lepšie. To znamená, že sme lepšie zásobovaní kyslíkom a mozog tam netrpí hypoxiou, nedostatkom kyslíka,“ doplnil.
Trénovať sa dá aj na Slovensku, no príprava si vyžaduje pobyty v zahraničí. Preferuje Egypt a Dominikánsku republiku. „Teraz som bol prvýkrát na Filipínach, to prostredie mi vyhovovalo čo sa týka komunity, organizácie centra, bezpečnostných štandardov ale aj kvality vody a poveternostných podmienok,“ doplnil slovenský freediver.
