Kedysi boli v každej domácnosti, dnes sú zberateľskými kúskami. Obdivovať ich môžeme na výstave analógových telefónov v Holíči, ktorá sa zapísala do Slovenskej knihy rekordov.
„Pri sčítavaní sa napočítalo 943 telefónov. Priniesli sme všetky telefóny, aj ktoré sme mali doma a neplánovali sme ich vystaviť. Rozložili sa po zemi a pekne kus po kuse sa všetky zrátali,“ hovorí
Na zámku v Holíči sú vystavené aj banské, vojenské či policajné telefóny. „Pre mňa je to úplne úžasné. Vnímam, že mnohé prístroje sú pre mňa absolútne neznáme. Myslím si, že okrem toho, že sa prídete pokochať niečím veľmi zaujímavým, niečo sa aj naučíte o tom, ako ľudia v minulosti žili,“ myslí si zástupkyňa primátora mesta Holíč Lenka Látalová.
„Ja som verila, že jeho vášeň, alebo jeho zápal k telefónnym aparátom dotiahneme do úspešného konca,“ hovorí manželka Božena Demusová.
Jedinečnej zbierke telefónov sa v Ranných správach venoval redaktor Vlado Hulík:
Technika analógových telefónov dosiahla svoj vrchol koncom 70. rokov, od tej doby sa konštruktéri venovali hlavne dizajnu. Najvzácnejší kus zbierky však vyzerá na prvý pohľad celkom obyčajne. „Je vyrobený zo zvláštnej hmoty, ktorá sa volá galalit a je to umelá slonovina,“ opisuje zberateľ Tomáš Demus.
Nazbierať takmer tisíc telefónov je nielen otázkou priestoru, ale aj času a vzťahov. „Dvadsaťsedem rokov zbierania. Každý jeden sme s láskou hľadali, každý jeden sme nachádzali na internete a tešili sa. To nás tak živilo a udržovalo medzi nami to naše manželské spolunažívanie a prajnosť jeden druhému,“ dodáva pani Božena.
Táto unikátna výstava potrvá až do konca augusta.
