Z tatranských chát sa vytrácajú horskí záchranári – vyškolení dobrovoľníci schopní pomôcť profesionálom. Kedysi nechýbali na žiadnej vysokohorskej chate. Na ich pomoc sa spoliehajú aj profesionáli.
Prechádzajúci nájomca Téryho chaty v Malej studenej doline skončil vlani a s ním aj takmer celé osadenstvo chaty, vrátane vyškolených záchranárov.
„Bol som vyškolený dobrovoľný zmluvný záchranár Horskej záchrannej služby (HZS). Na každej zmene bol aspoň jeden človek, ktorý vedel kompetentne poskytnúť pomoc v horskom teréne,“ povedal bývalý nájomca Téryho chaty vo Vysokých Tatrách Peter Michalka.
Nový nájomca tvrdí, že aj jeho zamestnanci pomáhajú, aj keď už medzi nimi nie je zmluvný záchranár. „Doteraz sa tu stali, myslím, tri úrazy a vždy zamestnanci chaty išli tomu človeku na pomoc,“ informoval súčasný nájomca Téryho chaty Tomáš Hvizdák.
Chata pod Rysmi
Bez záchranárov bola dlhé roky aj Chata pod Rysmi. Na ostatných zatiaľ pôsobia. „Informujú turistov alebo horolezcov o podmienkach a v prípade mimoriadnej udalosti, úrazu alebo uviaznutia dokážu z chaty poskytnúť presnejšie informácie, kde tí ľudia reálne sú a aké sú podmienky,“ uviedol riaditeľ HZS Martin Matúšek.
„Na nás sa chlapci z HZS vedeli spoľahnúť, mali hore odložené veci, ktoré by mohli potrebovať,“ opísal Michalka.
Horským záchranárom na tatranských chatách sa v Správach venoval redaktor Milan Velecký:
„Dokážu byť ako prví pri pacientovi a dokážu pomôcť neodkladnou pomocou,“ vysvetlil Matúšek.
Majitelia chát nemajú povinnosť zamestnávať vyškolených záchranárov. Bývalo to však zvykom. „Personál vždy tvorili skúsení horolezci, horskí vodcovia, skúsení lyžiari a predovšetkým vyškolení dobrovoľní členovia horskej služby. To bolo vždy,“ priblížil bývalý náčelník Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby Jaroslav Švorc.
Vysokohorské chaty nie sú len miestom na odpočinok, ale aj miestom záchrany. „Preto si myslím, že pokiaľ sa obsadzuje nejaká horská chata nejakým personálom, tí, ktorí o tom rozhodujú, by toto mali mať na zreteli,“ dodal Švorc.
