Takmer dve tretiny stredoškolákov (65,38 percenta) naprieč Slovenskom nesúhlasia s povinnou viacúrovňovou maturitnou skúškou z matematiky. Vyplýva to z Prieskumu súčasného stredoškoláka, ktorý v stredu predstavili zástupcovia Študentskej rady stredných škôl (ŠRSŠ).
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) Tomáš Drucker (Hlas-SD) uviedol, že ide o prirodzenú obavu zo strany žiakov a k tejto téme chcú ešte diskutovať.
S povinnou viacúrovňovou maturitou z matematiky súhlasí len niečo vyše sedem percent opýtaných. Odpoveď „neviem“ zvolilo 9,69 percenta opýtaných, negatívne odpovedalo 65,38 percenta. Viac ako 17,5 percenta stredoškolákov by súhlasilo, ak by sa vyššia úroveň dala použiť ako náhrada prijímacích skúšok na vysoké školy.
Viacúrovňovú maturitnú skúšku zo slovenčiny na školách rôzneho typu by uvítalo 37 percent žiakov. Nesúhlasí s tým viac ako 35,3 percenta a nevedelo sa vyjadriť viac ako 27,5 percenta. Viac ako tretina (38,88 percenta) je za to, aby sa maturitné testy realizovali online, nesúhlasí s tým 35,58 percenta, odpoveď „neviem“ zvolilo 25,55 percenta.
Vedúca analytickej sekcie ŠRSŠ Eva Kubicová uviedla, že na prieskume sa v období od 28. novembra 2024 do 31. januára 2025 zúčastnilo 20-tisíc respondentov zo stredných škôl na území celej Slovenskej republiky.
Rozhodovanie o zmenách v škole
V otázke, či sa žiaci cítia dostatočne zapojení do rozhodovania o školských zmenách, kladne odpovedalo 12,35 percenta opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ zvolilo vyše 23 percent, „neviem“ viac ako štvrtina respondentov. Možnosť „skôr nie“ si vybralo 23,88 percenta opýtaných a „nie“ 15,49 percenta stredoškolákov.
Súčasný stav stredného školstva na SR najvyššou možnou známkou ohodnotilo 846 respondentov. Najviac študentov, 9 039, si zvolilo možnosť v strede. Naopak, najnižšie hodnotenie zvolilo 2 329 respondentov.
„Na tomto výsledku treba do budúcna zapracovať asi najviac,“ uviedla Kubicová. Ďalším okruhom, na ktorý sa v prieskume zameriavali, bolo mentálne zdravie a duševná pohoda. S tvrdením, že v škole zažívajú duševnú pohodu, určite súhlasí 9,39 percenta opýtaných, skôr súhlasí 27,25 percenta. Nevie to posúdiť takmer 28 percent, skôr nesúhlasí skoro 23 percent a určite nesúhlasí 12,55 percenta žiakov.
Duševné zdravie študentov
Žiaci uviedli, že nedostatok voľného času a relaxácie, školské úlohy, termíny, výsledky testov a známky najviac ovplyvňujú ich duševné zdravie. Stredoškolákov sa pýtali aj na to, či sa niekedy báli na hodine položiť vyučujúcemu otázku.
Kubicová priblížila, že takmer 27 percent si vybralo odpoveď „áno“, „skôr áno“ viac ako pätnásť percent, „neviem“ zvolilo 13,45 percenta. Viac ako 21 percent opýtaných tvrdí, že sa skôr nebáli a 22,85 percenta zvolilo odpoveď „nie“.
Stredoškolákov sa pýtali aj na to, ako často sa cítia vystresovaní. Viac ako 5 300 žiakov tvrdí, že veľmi často, naopak, odpoveď „minimálne“ zvolilo 2 093 opýtaných.
Témou bol aj odchod absolventov stredných škôl do zahraničia. Viac ako polovica (52,53 percenta) si vie predstaviť ostať študovať na Slovensku, ak by dostali štipendium od štátu. Nevie si to predstaviť 23,39 percenta. Najviac respondentov si po skončení stredoškolského štúdia vie predstaviť, že by išli študovať na vysokú školu do zahraničia, nasleduje odpoveď vysokoškolského štúdia na Slovensku a zamestnanie v zahraničí.
Drucker poznamenal, že spätnú väzbu berú vážne a viaceré body už pretavili do rozhodnutí. Predsedníčka ŠRSŠ Vanesa Rumančíková tvrdí, že napriek tomu, že mnoho študentov chce odísť študovať alebo pracovať do zahraničia, stále je množstvo stredoškolákov, ktorí chcú ostať študovať na Slovensku.
