Ochorenie ebola, ktoré sa prvýkrát objavilo pred 50 rokmi, 26. augusta 1976, v dedine Yambuku v africkom Kongu, si za tento čas vyžiadalo v Afrike viac ako 15-tisíc úmrtí.
Nová epidémia tejto choroby zasiahla v polovici tohto mája Kongo a podľa aktuálnych informácií si už v tejto krajine vyžiadala viac obetí, ako doteraz najhoršia epidémia z rokov 2018 až 2020. Vtedy v dôsledku nákazy zomrelo vyše 2 200 ľudí. Napriek už používaným vakcínam a liečbe zostáva ebola v Afrike stále hrozivým nebezpečenstvom.
Aktuálne, už 17. epidémia tejto choroby v Kongu sa rozšírila aj do susednej Ugandy. Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vyhlásilo vypuknutie epidémie v týchto dvoch krajinách za kontinentálny stav núdze v oblasti verejného zdravia.
Súčasne uviedlo, že koordinuje s Južným Sudánom monitorovanie cezhraničných aktivít a snahy o obmedzenie šírenia choroby do ďalších štátov. Podľa údajov z 21. augusta si táto epidémia vyžiadala životy už viac ako 2 500 ľudí. Konžský inštitút verejného zdravotníctva vo svojej najnovšej správe zároveň uviedol, že počet potvrdených prípadov vzrástol na bezmála päťtisíc.
Najhoršia epidémia od objavenia vírusu eboly v strednej Afrike sa rozšírila v decembri 2013 z južnej Guiney. V troch postihnutých západoafrických krajinách – Libérii, Siere Leone a Guinei – si vyžiadala životy viac ako 11 300 ľudí z takmer 29-tisíc zaznamenaných prípadov. V marci 2016 vyhlásila WHO túto epidémiu za ukončenú.
Zákerné ochorenie
Ebola je závažné, často smrteľné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje horúčku, bolesti tela, vracanie a hnačku. Šíri sa priamym kontaktom s telesnými tekutinami nakazených osôb, s kontaminovanými materiálmi alebo s osobami, ktoré na túto chorobu zomreli. Úmrtnost na toto ochorenie môže v neliečených prípadoch dosiahnuť až 90 percent, inak sa pohybuje medzi 40 a 70 percentami.
Vírus, ktorého vedecký názov znie Orthoebolavirus zairense, bol prvýkrát identifikovaný v roku 1976 v Kongu (vtedy Zair). Je pomenovaný po rieke na severe Konga, u ktorej vypukla prvá epidémia tejto choroby.
Doposiaľ bolo podľa AFP identifikovaných šesť odlišných kmeňov tohto vírusu – Zair, Sudán, Bundibugyo, Reston, Taï Forest a Bombali. Drvivú väčšinu doterajšieho výskytu tejto choroby od roku 2014 spôsobil kmeň Zair. Aktuálnu nákazu šíri kmeň Bundibugyo, proti ktorému podľa WHO doteraz neexistujú žiadne schválené liečivá ani vakcíny.
Pôvodným prenášačom tohto vírusu v prírode sú pravdepodobne kaloni (tropické netopiere), u tých sa podľa AFP ale choroba nerozvinie. Môžu ho prenášať aj iné cicavce, napríklad opice, antilopy či dikobrazy. K nákaze dochádza pri manipulácii s telami nakazených zvierat alebo konzumáciou ich nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Medzi ľuďmi sa vírus šíri výlučne priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby, napríklad cez poranenú pokožku či sliznice.
Menej nákazlivá
Keďže sa tento vírus neprenáša vzduchom, je ebola menej nákazlivá ako mnoho iných vírusových ochorení. Je však obzvlášť nebezpečná kvôli svojej veľmi vysokej úmrtnosti, ktorá sa napríklad v Kongu podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) teraz pohybuje medzi 40 a 70 percentami.
Ebola sa po inkubačnej dobe, ktorá je dva až 21 dní, prejavuje náhlou horúčkou, ktorú sprevádza slabosť, bolesť svalov a kĺbov, bolesť hlavy a v krku. Po týchto príznakoch nasleduje vracanie, hnačka, kožná vyrážka, poškodenie obličiek a pečene a niekedy aj vnútorné a vonkajšie krvácanie. U preživších sa čoskoro objavujú početné zdravotné komplikácie, napríklad artritída, problémy so zrakom či poruchy sluchu.
Proti ebole existujú v súčasnosti dve hlavné vakcíny, ktoré sú schválené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a chránia pred kmeňom Zair. Je to jednodávková vakcína Ervebo od firmy Merck a dvojdávková vakcína Zabdeno / Mvabea od firmy Johnson & Johnson. Ďalšie vakcíny sú v štádiu testovania. Pri ochorení ebolou sa dôrazne odporúča liečba príznakov, teda napríklad resuscitácie, rehydratácie a transfúzie.
Konžská demokratická republika, rozľahlá stredoafrická krajina s viac ako 100 miliónmi obyvateľov, zažila od roku 1976 už 17 epidémií eboly. Hoci s touto chorobou existujú značné skúsenosti, reakcia na epidémiu je vždy problematická. Konžská provincia Ituri, kde súčasná epidémia začala, je odľahlá oblasť so zlou dopravnou infraštruktúrou. Navyše ju sužuje násilie, ktoré pácha rad povstaleckých i provládnych ozbrojených skupín.
