Viac ako 350-tisíc eur z Nemecka malo pomôcť mladým ľuďom lepšie porozumieť téme holokaustu. Peniaze dostala slovenská nezisková organizácia na vzdelávací projekt.
Keď sa však Reportéri začali zaujímať o to, ako boli peniaze použité, narazili na minimum konkrétnych výstupov, nejasné údaje a ďalšie otázky. Kde peniaze skončili a čo po projekte zostalo?
Do projektu sa mali zapojiť mladí ľudia vo veku od 14 do 19 rokov, cez tvorbu digitálnych príbehov obetí holokaustu.
„Keby som mal takýto projekt urobiť na škole, v prvom rade by som zmeral tú skupinu. Aké sú ich postoje k holokaustu. To samotné už je teraz problém. Čo pomerať? Ako pomerať? To by ste mali mať v rukách, keď niekto urobil taký projekt, čím zisťoval ich postoje k tomuto problému,“ povedal emeritný profesor, psychológ, vysokoškolský pedagóg a vedec v oblasti pedagogiky Miron Zelina.
„Projekt bol pokračovaním jedného európskeho projektu, ktorý vznikol ešte v roku 2018 alebo 2019. Nikdy sme, čo sa týka holokaustu, žiaden výskum nerobili. V tom projekte sme uviedli, že budeme pracovať na inovatívnych metódach pripomínania obetí holokaustu,“ priblížil riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher, podľa ktorého sa do projektu zapojili stovky škôl zo Slovenska aj z Maďarska.
Minimálne zapojenie žiakov
Reportéri oslovili všetky školy, ktoré sa podľa dostupných informácií do iniciatívy s názvom Koho sme stratili zapojili. Našli ich deväť, odpovedali štyri.
Z odpovedí vyplýva, že školy sa o projekte dozvedeli viac-menej náhodou, cez stránku alebo sociálne siete IĽP. Zapojenie žiakov bolo minimálne – jedna až dve práce za školu.
Výstupy zo súťaže sú roztrúsené na stránke stratili.sk, na sociálnych sieťach organizátora alebo na profiloch škôl. Školy nedostali žiadny honorár a nezúčastnili sa konferencií či prednášok.
Žilinská škola uviedla, že dostala ponuku na poznávací zájazd pre pedagógov, no nevyužila ju. Školy zároveň nevedeli, kto ďalší sa do projektu zapojil.
Z ocenení stojí za zmienku druhé miesto žiačky z Trnavy, ktorá získala 500 eur, a tretie miesto žiačky zo ZŠ Svit s poukážkou v hodnote sto eur. „Víťazi boli vybraní na základe toho, ako boli úspešné na sociálnych sieťach. To bol ten inovatívny prvok,“ vysvetlil Weisenbacher.
„Súťaž by sa dala použiť aj v druhej fáze, ako zmeniť názor, ale to už sú špeciálne techniky, kde by sa museli stretnúť. Napríklad jeden napíše dobrú a druhý zlú správu o tom a teraz o tom diskutujú. A sledovať hlavne, či zmenil názor alebo nie. To sú obrovská robota, technická práca, ale veľmi užitočná,“ povedal Miron Zelina.
„Omnoho dôležitejšou úlohou je klásť otázky, než dávať hotové odpovede. A to sa týka aj výchovy mladých ľudí,“ uviedol historik a emeritný pracovník SAV Ivan Kamenec.
Mlčia aj nemeckí sponzori projektu
K projektu za 350-tisíc eur Reportéri našli na internete zopár príspevkov a študentských prác. Inštitút zdieľal fotografie z týždňového pobytu pedagógov v Nemecku a výstupy z niekoľkých konferencií.
Realizátor projektu žiadne ďalšie informácie neposkytol. Viac sa Reportéri nedozvedeli ani od nemeckej strany, ktorá aktivitu financovala.
„Projektové žiadosti sú súčasťou procesu poskytovania dotácie. Ich poskytovanie tretím stranám nie je v súlade s dotačnými pravidlami a nie je možné z dôvodu európskych a nemeckých predpisov o ochrane osobných údajov,“ uviedla hovorkyňa Nadácie EVZ v Nemecku Katrin Kowarková.
„Čiastka je veľmi slušná na to, aby sa dal urobiť jeden veľmi silný projekt. A z tohto pohľadu musím povedať, že ak vôbec takýto nejaký projekt prebehol, tak tie peniaze som veľmi skeptický, či boli dobre použité, alebo či to prinieslo efekt, ktorý to malo priniesť,“ povedal tajomník Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO v SR)Martin Kornfeld.
Šéf IĽP odmietol osobné stretnutie
Riaditeľ IĽP sa k tejto téme s Reportérmi odmietol stretnúť osobne. „Ak budete mať konkrétne otázky, tak ich môžete poslať písomne, naši právnici sa k tomu vyjadria,“ povedal Weisenbacher v telefonáte.
Otázky Reportéri zaslali, odpovede nedostali. So žiadosťou o rozhovor riaditeľa IĽP kontaktovali ešte niekoľkokrát, neúspešne.
„Skúmanie ľudí, ich postojových názorov k niečomu a v tomto prípade k holokaustu, to sa robí už dlhé roky a v mnohých krajinách. Na to treba mať skutočne dobrý vedecký tím odborníkov, aby to začali robiť a aby to urobili dobre,“ povedal Miron Zelina.
Neexistujúca profesorka
V októbri 2024 zverejnil IĽP správu. Prezentoval výsledky výskumu, ktorý hovorí o 300-percentnom náraste antisemitizmu na slovenskom internete.
Výskum IĽP realizoval v rámci iného projektu, pričom projektovou manažérkou mala byť Židovka, profesorka Miriam Schwartzová. Pozvali ju aj na záverečnú konferenciu k projektu financovanému z Nemecka.
Na záverečnú konferenciu sa však pre údajné zdravotné problémy nemohla dostaviť. „Nepoznám takú pani profesorku. Toto meno nás prekvapilo. Keď sme si robili kontrolu v rámci komunity, či už východnej obci, stred alebo západ Slovenska, nikde sme nenaďabili na takéto meno,“ povedal Martin Kornfeld.
Po profesorke pátrali aj Reportéri. Z registra obyvateľov potvrdili, že neevidujú žiadnu Miriam Schwartzovú, ktorá by sa narodila v roku 1934.
„U nás je takým zvykom, keď sa členovia komunity dožijú takéhoto vysokého veku, snažíme sa osobne gratulovať. Ani sociálni pracovníci jednotlivých obcí neprichádzali doteraz vôbec do kontaktu s takýmto menom,“ doplnil Kornfeld.
„Problém je, že vedúci, ktorý je odborný garant projektu, ten ručí za výsledky. To musí byť veľmi prísne kontrolované, lebo inak, ako dokážete pravdu? Ako dokážete, že je nejaký pokrok, keď neviem, ako sa to robilo, kto to robil, za akých podmienok, ako to meral, ako to zisťoval,“ povedal Miron Zelina.
Chyba dobrovoľníčok?
Profesorku Schwartzovú mal zastupovať riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. „Aj ja som členom Židovskej sekulárnej komunity na Slovensku,“ povedal na záverečnej konferencii riaditeľ.
„Čo sa týka sekulárnej židovskej obce, nemáme informácie, nikdy sme sa asi nestretli s takouto obcou. Nevyplýva z registra občianskych združení ani z iného verejného registra. ÚZŽNO v SR je jediným zástupcom židovskej komunity, a to tak doma, ako aj v zahraničí,“ vysvetlil advokát ÚZŽNO v SR Andrej Werner.
„Židovská sekulárna obec Slovenska nebola zriadená registrovanou náboženskou spoločnosťou ÚZŽNO v SR, pod ktorý patrí na Slovensku dvanásť náboženských obcí. Ministerstvo kultúry tým pádom neeviduje Židovskú sekulárnu obec Slovenska v zozname cirkevných právnických subjektov,“ priblížila hovorkyňa rezortu kultúry Petra Demková.
„Na výskume pracovala nejaká skupina dobrovoľníkov a medzi nimi bola aj osoba, ktorá na internete vystupovala pod menom Miriam Schwartzová. Došlo k zlyhaniu jednej alebo dvoch z tých dobrovoľníčok. Dostali sme upozornenie, že taká osoba pravdepodobne neexistuje,“ povedal Weisenbacher.
Reportérom odmietol dať kontakt na dobrovoľníčky, ktoré podľa neho pochybili. „Určite vám ho nedám, rovnako ako som ho nedal nikomu inému, pretože ich musím chrániť,“ povedal Weisenbacher.
„Kontrola použitia finančných prostriedkov zo strany Nadácie EVZ bola ukončená bez akýchkoľvek výhrad,“ uviedol David Rüll zo Spolkového ministerstva financií v Nemecku.
„Ukážkový príklad arogancie, bezohľadnosti a povýšenia sa niekoho nad spoločnosť. Nikto sa nemôže ukrývať za akékoľvek GDPR, ak si žiadate informácie o poskytnutí verejných finančných prostriedkov,“ povedal predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.
Nemecká strana problém nevidí
„Ako hovoríte, upozornili ste nemecké ministerstvo a oni vám odpovedali, že sú spokojní s tým, čo za svoje peniaze dosiahli. To už nie je náš problém. Vlastne darovali slovenskej organizácii, ktorá má svoj význam a svoje opodstatnenie, pár stotisíc eur, skoro za nič. Možno aj úmyselne, to ja už neviem,“ uviedol profesor ekonómie Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici Juraj Nemec.
„Poskytovateľ si má vedieť zúčtovať poskytnuté finančné prostriedky. Toto je primárna zodpovednosť poskytovateľa, toto je primárna zodpovednosť štátnych, verejných inštitúcií,“ povedal Andrassy.
„Ak pracujem s cudzími peniazmi, musím perfektne dať vedieť, ako som tie peniaze použil. Tam by mala byť logika, že neziskovky, ktoré berú peniaze, urobia všetko pre to, aby zviditeľnili výsledky svojej práce. A tým znova pritiahli donorov, aby im poskytli peniaze. Toto však na Slovensku v plnom rozsahu nefunguje,“ povedal Nemec.
Podľa predsedu NKÚ Andrassyho by „určite každého Nemca zaujímalo, prečo má zo svojich daní financovať aktivitu, ktorá vôbec nebola zrealizovaná“.
„Nie je to vec prijímateľa, či chce alebo nechce. To je jeho povinnosť, keďže nakladá s verejnými prostriedkami, či už zo slovenského alebo nemeckého štátneho rozpočtu, je povinný zúčtovať tieto finančné prostriedky,“ vysvetlil Andrassy.
„Ak sa nemecké ministerstvo rozhodlo, že nebude zverejňovať dokumenty, je to jeho rozhodnutie,“ doplnil profesor Juraj Nemec.
