Dom novinárov v centre Bratislavy už Slovenskému syndikátu novinárov nepatrí. Pred rokmi ho vtedajšie vedenie založilo v prospech nevýhodnej pôžičky od súkromnej firmy.
Po rokoch súdnych sporov sa lukratívna nehnuteľnosť dostala do rúk neznámeho občana Kanady. Z jej predaja novinárska organizácia dodnes nevidela ani cent.
V pozadí predaja sú schránkové firmy s nastrčenými konateľmi. Najnovšie sa syndikát obáva aj návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Slovenský syndikát novinárov bol v 90. rokoch vplyvnou profesijnou organizáciou. Vtedy mal syndikát na účtoch slušné peniaze, mal budovu, dve chaty na Repišti a čo je dôležité, mal 2500 členov. A potom postupne stratil činnosť, stratil majetok, stratil všetko,“ informoval v marci 2023 bývalý predseda Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle.
Novinárske združenie minulo peniaze na neúspešné projekty aj na štedrú sociálnu politiku. Nakoniec, pred tromi rokmi, prišiel aj o svoje sídlo v centre Bratislavy. Do budovy sa zo dňa na deň nedostali ani jeho nájomníci.
„Zámky na dverách boli vymenené, za dverami stál človek, ktorý povedal, že nám neotvorí, že je to nový vlastník budovy, aby sme išli preč,“ opísal v roku 2023 spolumajiteľ reštaurácie Pulitzer Andrej Gogola.
Predaj budovy alebo pôžička
Keď sa v roku 2012 do čela syndikátu novinárov dostala Tamara Valková, organizáciu našla s deravými vreckami a s bankovým úverom na krku. „Mal iba budovu, nič iné nemal. Len tisíc eur a budova,“ uviedla bývalá predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Tamara Valková v marci 2023.
Rozbehnutý bol ale rakúsko-slovenský projekt Mediaregión, ktorého časť mala po jeho skončení preplatiť Európska únia. Cieľom bolo vybudovanie moderného mediálneho strediska.
„Snem slovenského syndikátu novinárov už ešte pred mojím nástupom schválil buď predaj budovy alebo branie si pôžičky,“ doplnila v tom čase Valková.
„Snem Slovenského syndikátu novinárov ešte v roku 2012 jasne určil pravidlá, ktoré spočívali v tom, že ak sa má financovať projekt, ktorý v tom čase prebiehal, tak len zo strany banky. Ak to nie je možné, tak sa mali riešiť kroky, ktoré by túto sumu zabezpečili z iných zdrojov, ale nikdy nie zo strany nebankovej inštitúcie,“ ozrejmil predseda Slovenského syndikátu novinárov Daniel Modrovský v marci 2023.
V roku 2013 sa však objavila firma Squam Trade, ochotná syndikátu požičať 200-tisíc eur – na jeden rok. Vtedajšia predsedníčka syndikátu preto Dom novinárov založila v prospech tejto firmy. S pôžičkou súhlasila väčšina členov predstavenstva. Niektorí členovia neskôr tvrdili, že podrobnosti úveru nepoznali.
V médiách sa objavili informácie, že za firmou stojí Mario Šturdík, spájaný s mafiánskou skupinou takáčovci.
Projekt skrachoval, peniaze neprišli
„Pôžička bola kúpenie si času, aby Slovenský syndikát novinárov dostal peniaze, ktoré on vložil do tých projektov, vo vyúčtovaní ich dostal naspäť a pôžička sa vráti,“ povedala v tom čase Valková.
Projekt Mikroregión, ktorý realizovali viacerí novinári, ale skrachoval. „Žiadne peniaze neprišli, lebo nič nebolo urobené, oni si účtovali cesty, pohostenia, všetko akože a neurobili nič, to bolo nejakých 120-tisíc,“ doplnila.
Firma Squam Trade mala na Dom novinárov záložné právo. Okrem dvanásťpercentného úroku mal syndikát platiť aj 0,25-percentnú zmluvnú pokutu z nesplatenej sumy za každý deň omeškania.
„Ja som presadzovala aj dražbu, lebo som to považovala za najtransparentnejší spôsob,“ vysvetlila Valková.
Tamara Valková v apríli 2014 odstúpila z funkcie. Nové vedenie podalo žalobu o neplatnosť zmluvy o pôžičke. Súd vydal predbežné opatrenie, ktorým výkon záložného práva zakázal. Tesne predtým však firma Squam Trade pohľadávku postúpila českej eseročke Devilen. Tá o dva týždne neskôr predala Dom novinárov schránkovej firme Entact z Veľkej Británie.
Neviditeľný Kanaďan
Kataster túto spoločnosť zapísal ako nového vlastníka až po skončení súdnych sporov – v apríli 2022. Krátko na to budovu kúpil neznámy Steven Morgen z Kanady. Po pol roku syndikát aj jeho nájomcovia zostali na ulici.
„To, že sú tu schránkové firmy zo zahraničia, všetko toto evokuje, že tá schéma asi bude ďalekosiahla, a kto sú koneční požívatelia týchto výhod, sami nevieme určiť,“ povedal Modrovský v marci 2023.
Záhadného Kanaďana nikdy nikto nevidel. „Je to človek, ktorý by tu mal podľa všetkého v minulosti raz byť, tzn., že pri nejakom podpise, avšak nie som si istý, či tá osoba fyzicky existuje,“ poznamenal Modrovský.
Stevena Morgana zastupoval jeho právny zástupca Peter Kucej. S ním sa syndikát a nájomcovia stretli len raz.
„Už telefón zdvíhala len asistentka. Tá nám vždy len povedala, že pán Kucej sa nám ozve, aby sme doriešili túto zmluvu. Prišiel až rok 2023, 28. 1., kedy budovu uzatvorili bez akejkoľvek výzvy,“ ozrejmil v marci 2023 spolumajiteľ reštaurácie Pulitzer Eduard Šiška.
Reportéri sa pokúsili skontaktovať aj so Stevenom Morganom prostredníctvom jeho právneho zástupcu Petra Kuceja. Ten potvrdil, že na Morgana kontakt má, no uviedol, že s ním komunikuje iba cez šifrované aplikácie Threema a Confide.
Budova „so zľavou“
Na otázku, či je možné so Stevenom Morganom hovoriť, Kucej odpovedal, že nevie, či o komunikáciu s novinármi má záujem.
Spoločnosť Entact, ktorá Morganovi nehnuteľnosť predala, získala Dom novinárov od firmy Devilen za 660-tisíc eur. Znalecký posudok ho pritom ocenil na 1,3 milióna. Iní znalci dokonca budovu ohodnotili na viac ako dva milióny eur.
„To, že syndikát novinárov doteraz neuvidel ani euro z tejto transakcie, považujem za výsledok účelového postupu, ktorý bol dohodnutý ešte pred tým, ako vôbec k nejakej pôžičke prišlo,“ vyhlásil Daniel Modrovský.
Pre 200-tisícovú pohľadávku tak syndikát novinárov prišiel o miliónovú nehnuteľnosť. „Budovu, ktorá mala hodnotu podľa znaleckých posudkov viac ako dva milióny eur, tak sa nie, že na oko predala za tretinu hodnoty, ale ani o tej tretinovej hodnote nikto nechyroval,“ vyhlásil predseda Slovenského syndikátu novinárov Modrovský.
Pred tromi rokmi sme sa snažili skontaktovať s konateľom eseročky Squam Trade Mariom Šturdíkom, ktorý peniaze syndikátu požičal. Sídla jeho firiem sú ale len formálne. Nepomohla nám ani návšteva liehovaru vo Veľkom Orvišti, ktorý prevádzkuje.
Nepochodili sme ani v bývalom liehovare v Nadliciach. Mario Šturdík tu kedysi podnikal práve s Kanaďanom Stevenom Morgenom. Po troch rokoch sme sa opäť s Mariom Šturdíkom pokúsili skontaktovať.
Nezastihnuteľní
Pri návšteve jeho bydliska im príbuzná povedala, že nie je doma a odporučila zastaviť sa koncom týždňa, kedy by sa mal vrátiť.
Neskôr Šturdík reagoval telefonicky. K okolnostiam pôžičky sa odmietol vyjadriť a tvrdil, že na to nemá dôvod. Zároveň povedal, že o príchode reportérov vedel z kamerového systému.
Šturdík tiež uviedol, že podľa neho novinári nedodržali podmienky zmluvy, v ktorej boli podľa jeho slov jasne stanovené sankcie a penále. Na otázku, či by vedel sprostredkovať kontakt na Stevena Morgana, reagoval odmietavo a povedal, že reportérom nebude poskytovať žiadne informácie.
V minulosti sa nám nepodarilo stretnúť ani Slavomíra Beloviča, ktorý vlastnil českú eseročku Devilen. Práve Devilen predala Dom novinárov do Veľkej Británie. Ide o schránkovú firmu so sídlom v paneláku v Brne. Brniansky krajský súd už spoločnosť vymazal z obchodného registra.
„Dole je byt, to mal nejaký človek, ktorý virtuálne rozdával tú adresu a rozdal to ja neviem, 70 – 80 firmám,“ povedal predseda spoločenstva vlastníkov bytov Tomáš Katrňák.
Dozvedeli sme sa, že Slavomír Belovič pracuje v jednom z obchodných reťazcov v Bratislave. Pri stretnutí sa však odmietol vyjadriť.
„On bol osoba, ktorá posúvala majetok na prvú schránkovú firmu mimo územia EÚ. Majetok v tak vysokej hodnote prechádzal cez firmy bez toho, aby bol niekde poznačený. To sa týka aj práve tých zahraničných subjektov, kde to jednoducho ukončilo svoju činnosť bez toho, aby sa tam ten majetok v reálnej hodnote objavil,“ tvrdí Modrovský.
Nové schránkové firmy na scéne
Dom novinárov sa medzitým stal domovom desiatok schránkových firiem a občianskych združení, ktoré vlastní Peter Kucej a jemu blízke osoby. Pripomeňme, že práve právnik Kucej zastupoval terajšieho majiteľa Domu novinárov v čase, keď budovu zatvorila súkromná bezpečnostná služba.
„Morgan je kamarát môjho známeho, ja som s ním akože nikdy nebol, nikdy som sa s ním osobne nerozprával. Neviem, aký on má úmysel, on proste kúpil nehnuteľnosť, riadne za ňu zaplatil, mňa poveril – splnomocnil urobiť analýzu, čo sa týka právnych vzťahov,“ vyhlásil Kucej v marci 2023.
Syndikát sa v kauze Domu novinárov bránil roky súdnymi žalobami aj trestnými oznámeniami. Na zvrátenie súčasného stavu mu ale veľa možností nezostáva.
„Devilen je momentálne v likvidácii a spoločnosť Entact Limited so sídlom vo Veľkej Británii, bola zlikvidovaná v roku 2024. A nasledoval potom už súčasný majiteľ Steven Morgan, ktorého fyzicky vidieť, to je asi nesplniteľný sen,“ skonštatoval Modrovský.
Syndikát novinárov zostal bez budovy a jeho nájomníci sa v roku 2023 museli presťahovať. Začiatkom tohto roku sa na scéne objavili ďalšie schránkové spoločnosti. Tie voči podnikateľom, ktorí si od novinárov kedysi prenajímali priestory, podali návrhy na konkurz.
„Sme si to naozaj v tej dobe opakovane aj vo firme hovorili, že sa cítime, ako keby sa 90. roky vrátili,“ povedal konateľ spoločnosti Ekos Plus Martin Kováčič.
Návrhy na konkurz
Spoločnosť ŠIGO, ktorá prevádzkovala v Dome novinárov reštauráciu Pulitzer, sa v roku 2023 musela presťahovať. Začiatkom tohto roka na ňu neznáma FF wisdom, s. r. o. podala návrh na konkurz. „Tým pádom banka zablokovala účet a začali sa zase diať takéto pračudesné veci,“ informoval Eduard Šiška.
Konkurznému konaniu v tom istom čase čelila aj spoločnosť EKOS PLUS. Na súd ju dala iná firma, Nearell, s. r. o.
„Ukázalo sa to s pomerne s dlhým časovým odstupom, bolo to rádovo dva roky, kedy vlastne zrazu z ničoho nič sme dostali na firmu upovedomenie zo súdu o podaní návrhu na začatie konkurzného konania,“ opísal Kovačič.
Návrhy na konkurz v mene neznámych firiem podával advokát Michal Baniar. Podľa neho ide o staré dlhy na nezaplatenom nájomnom v Dome novinárov po tom, čo budovu získal Steven Morgen. Ten postúpil pohľadávky na rôzne schránkové spoločnosti.
„Spoločnosť ŠIGO vedela, že došlo k zmene vlastníka. Platili stále Slovenskému syndikátu novinárov, bez akéhokoľvek právneho titulu,“ objasnil advokát Michal Baniar.
Pohľadávky, ktoré neexistujú
Bývalí nájomníci ale tvrdia, že žiadne pohľadávky neexistujú. Za Stevena Morgena s nimi v roku 2023 rokoval právnik Peter Kucej. „Bolo tam, pokiaľ viem, jedno stretnutie, na ktorom ho právny zástupca nového majiteľa ubezpečil, že máme ďalej platiť podľa pôvodnej zmluvy a pôvodnému majiteľovi, kým si vyrokujeme medzi nami novú zmluvu,“ priblížil Kovačič.
„Potom prešli ďalšie tri alebo štyri mesiace a už sa vlastne nekonalo nič,“ doplnil spolumajiteľ reštaurácie Pulitzer Šiška.
„Bolo povedané, že si prevezme tak náklady, ako aj príjmy. Ale to nikdy nenastalo,“ tvrdí predseda Slovenského syndikátu novinárov.
„Celý nájom sme päť alebo šesť mesiacov platili komplet Syndikátu novinárov,“ uviedol spolumajiteľ reštaurácie Pulitzer.
Zastupovanie Stevena Morgena potom od právnika Kuceja prevzal advokát Baniar. Ten pred tromi rokmi poslal bývalým nájomníkom výzvu na úhradu dlhu aj informáciu o postúpení pohľadávok.
„My k tejto takzvanej pohľadávke nemáme žiadny doklad, žiadnu faktúru, žiadnu zmluvu. To za nás de facto neexistuje,“ vysvetlil konateľ Ekos Plus Martin Kovačič.
Steven Morgen postúpil pohľadávku voči firme ŠIGO hongkongskej spoločnosti ius est ars, Ltd. Tá potom polovicu z nej previedla na eseročku FF wisdom. „Pohľadávka sa rozdelila na dvoch veriteľov a bol podaný návrh na konkurz,“ opísal Eduard Šiška.
Rodinný príslušník
Firmu FF wisdom sme na jej oficiálnej adrese nenašli. Jej konateľa, Františka Filiača, ktorý žije v Púchove, sa nám tiež stretnúť nepodarilo. Rozprávali sme sa len s jeho otcom. Tvrdil, že sa s ním nestretol už 20 rokov.
Dozvedeli sme sa, že František Filiač mladší je rodinným príslušníkom právnika Kuceja, ktorý pochádza tiež z Púchova. Peter Kucej pritom zastupuje aj hongkongskú firmu ius est ars, ktorá Filiačovi časť pohľadávky postúpila. „On chodil do Trenčína do školy na stavebnú,“ povedal otec Filiača.
Petra Kuceja sme sa snažili kontaktovať osobne. Cez recepciu v jeho bratislavskej kancelárii sme sa však nedostali. Telefonáty nám nedvíhal, na maily neodpovedal.
Spoločnosť Nearell, ktorá chcela do konkurzu poslať spoločnosť Ekos Plus, vlastní Matúš Hromada. Ten je členom boxerského klubu Fight Club Púchov. S Matúšom Hromadom sme sa pokúsili skontaktovať, ale tiež neúspešne.
Druhú časť pohľadávky voči spoločnosti Ekos Plus vlastní hongkongská firma ius est ars. „Konkurzné konanie vychádzalo z tejto, podľa nás neexistujúcej pseudopohľadávky, ktorá bola v hodnote rádovo 4,5 tisíc eur, bola umelo rozdelená na dve pohľadávky,“ tvrdí Kovačič.
Schránky požierajúce malé firmy
Advokát Baniar, ktorý pohľadávky v mene neznámych firiem vymáha, sľúbil, že nám podrobnejšie odpovie, ak mu pošleme otázky mailom. Chceli sme sa ho spýtať, prečo pohľadávky voči zdravým firmám vymáhajú schránkové spoločnosti návrhom na konkurz a nie exekúciou. Do uzávierky reportáže nám odpovede neprišli.
„Zákon je veľmi deravý, ohybný a firmy, ktoré vznikajú v schránkach po celom svete, zožierajú malé firmy, ktoré tu bojujú o prežitie,“ skonštatoval Eduard Šiška.
V prípade spoločnosti ŠIGO súd návrh na konkurz odmietol. Firma Ekos Plus pohľadávky zaplatiť musela. Námietky podala včas, ale na nesprávnom súde.
„Sme živá firma, ktorá zamestnávame niekoľko desiatok ľudí, sociálne odvody, zdravotné odvody. Živíme rodiny komplet už 17 rokov. A nejaká malá firmička, ktorá nemá históriu, tak dá podnet na konkurz a súd koná, banky konajú a zablokujú vám účet a tak toto funguje,“ vyhlásil Šiška.
Steven Morgen v roku 2023 postúpil neznámym firmám aj pohľadávky na nájomnom voči Slovenskému syndikátu novinárov. Ten síce prišiel o Dom novinárov, stále však má peniaze z členských príspevkov.
„My ho ešte zatiaľ nemáme v tej podobe, ako ho mali niektorí nájomníci, ale vieme o tom, že sa takéto niečo chystá,“ reagoval Modrovský na otázku, či Slovenský syndikát novinárov čelí návrhu na konkurz.
