Na hlavný obsah

Sedem zimných štadiónov čaká rekonštrukcia, modernizácia by mala priniesť výrazné úspory energií

Do prvej fázy sa nemohli zapojiť extraligové kluby.

Šatan a Taraba
Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Foto: TASR/ Ľuboš Pilc

Sedem zimných štadiónov získalo v prvej fáze spoločného projektu Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) financie na rekonštrukciu. Na spoločnej tlačovej konferencii to v pondelok (28. 9.) oznámili prezident SZĽH Miroslav Šatan a minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Do prvej fázy výzvy sa prihlásilo jedenásť miest, podmienky splnilo sedem z nich – Piešťany, Trebišov, bratislavský Ružinov, Svidník, Rimavská Sobota, Brezno a Zlaté Moravce.

„Celkovo prišlo jedenásť projektov. Dôležitým aspektom bolo, že musela byť platná projektová dokumentácia. Povedali sme, že kto je pripravený, ten sa môže zúčastniť. Celkovo sa zúčastnilo jedenásť miest a z nich splnilo kritériá sedem. To znamená, že sedem slovenských miest dostane vynovené zimné štadióny a je to prvá výzva,“ uviedol Taraba.

Úspora elektrickej energie

Rekonštrukcie majú výrazne znížiť energetickú náročnosť hál a umožniť ich dlhšiu prevádzku počas roka. Podľa generálneho sekretára SZĽH Miroslava Laža majú podporené projekty dosiahnuť minimálne 30-percentnú úsporu energie.

„Napríklad vo Svidníku je to 33 percent, ale to je najmenej. Dokonca v Ružinove dôjde k úspore 83 percent elektrickej energie. V prípade piešťanského štadiónu 68 percent, potom v prípade Zlatých Moraviec 50 percent, v prípade štadiónu v Rimavskej Sobote 50 percent, Brezno a Trebišov po 48 percent. Bavíme sa o polovičnom znížení nákladov na elektrickú energiu a niekde až dve tretiny a viac ako dve tretiny. To je jednoznačná odpoveď, že tento projekt sa nám naozaj bravúrne podaril,“ doplnil Taraba.

Šatan očakáva, že nižšie prevádzkové náklady pomôžu predĺžiť hokejovú sezónu a podporiť mládežnícke kluby. „Tieto rekonštrukcie jednak skvalitnia prostredie, ale, samozrejme, znížia náklady mesta na prevádzku zimného štadióna. Takže ušetrené peniaze môžu ísť do toho, aby možno štadión fungoval dlhšie alebo úplne celý rok. Alebo sa nejak inak podporí mládežnícky klub v danom meste,“ povedal šéf slovenského hokeja.

Prvá výzva bez extraligových klubov

Úspešní žiadatelia môžu začať s prácami po podpise zmlúv a ukončení verejného obstarávania. „Čo prešlo modernizačným fondom, to už nevie nikto zrušiť. Je to len formalita na podpis. Ak majú vysúťažené, môžu začať okamžite, keď nemajú, musia len urobiť verejné obstarávanie. Takže čím skôr, z našej strany majú splnené všetko. To znamená, peniaze sú k dispozícii a teraz je to len o verejnom obstarávaní,“ konštatoval Taraba.

V prvej výzve sa nemohli uchádzať o podporu štadióny klubov z najvyššej slovenskej súťaže. Dôvodom boli pravidlá štátnej pomoci a chýbajúce stanovisko Protimonopolného úradu SR. Podmienky by sa však mali pred ďalším kolom upraviť.

„Ďalšie kolo už na základe toho, čo sme odkomunikovali, bude otvorené aj extraligovým štadiónom,“ dodal Taraba. Šatan verí, že po zmene pravidiel sa do prípadnej druhej výzvy zapojí viac klubov.

Na obnovu zimných štadiónov bolo vyhradených celkom 50 miliónov z Modernizačného fondu, kam prichádzajú financie z Európskej únie určené na zvyšovanie energetickej efektivity verejných budov a znižovanie energetickej spotreby. Žiadatelia mohli na svoj projekt získať od 300-tisíc do piatich miliónov eur, pričom maximálna miera podpory predstavuje 95 percent nákladov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Šport